Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Slováci v uhorsku

Starí Maďari v Dunajskej kotline
Po zániku VM maďarské kmene obsadili celé územie Dunjskej kotliny na čele s kniežaťom Arpádom na prelome 9.-10.storočia. Po smrti Arpáda (907) sa upevnilo postavenie jednotlivých kmeňových náčelníkov,kt. vládli samostatne. Okolo roku 970 sa ústredným kniežaťom stal Gejza, kt. obmedzil moc kmeňových náčelníkov a vybudoval prvý centralizovaný štát.

Koristnícke výpravy do okolitých krajín ukončila bitka pri rieke Lech pri Augsburgu v roku 955, kde Maďarov porazil Oto I. Pôvodne pastierske obyvateľstvo v Poistí a Dunajskej kotline si muselo zvykať na usadlý spúsob života.V Zadunajsku (Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo) už predtým existovali zárodky feudlizmu. Maďari našli vyspelé formy poľnohospodárstva,osídlenia ,štátnej aj cirkevnej správy.Po počiatočnom ničení na ne nadviazali a využili vo svoj prospech. Boli pohania, preto ničili kresťanské chrámy a zakazovali slobodne vyznávať túto vieru.
Proces asimilácie Maďarov a Slovanov sa potvrdzuje aj slovná zásoba(kenéz-kňaz, ablak-oblok, Zemplén- Zemplín).Slovanské slová prenikli do starej maďarčiny.
Obyvatelia Slovenska stratili bezprostredný kontakt s južnými Slovanmi i Moravanmi(najneskôr od zač. 10.st. Múžme hovoriť o Slovákoch)
Christianizácia starých Maďarov,Budovanie štátu

V druhej pol.10.st.sa v Zadunajsku ujal moci knieža Gejza (Arpádovci). Okolo r. 970 si podmanil ostatných kmeňových náčelníkov za pomoci nemeckých rytierov a domácich slov.veľmožov. Podmanil si Sedmohradsko, v Nitriansku dosadil svojho brata Michala, neskôr jeho bratovi Štefanovi (955). Gejza pozval aj nemeckých misionárov aby tu šíril kresťanstvo. Pôsobil tu aj prvý pražský biskup Vojtech I. Po Gejovej smrti sa syn Štefan (Vajka) stal veľkokniežaťom. Obidvaja boli pokrstený.
S podporou cisára Ota III: a pápeža Silvestra II: sa Štefan v r. 1000 stal prvým uhorským kráľom.
Začiatkom 11.st. Poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil Slovensko. R. 1018 sa vzdal nárokov na slovenské územie.
Štefan I. bol horlivým christiazátorom. Zriaďoval biskupstvá, fary arcibiskupstvá(Ostrihom). Krajinu rozdelil na župy (komitáty),kt. Centrami boli hrady. Na čele žúp stál župan menovaný kráľom. Niektoré župy sa delili na hradské obvody.
Po Štefanovej smrti 1038 sa rozpútali boje o trón (zasahovali aj nem. panovníci Henrich III: a Henrich IV. Podpovali tých čo uznávali vazalský vzťah a nadradenosť Rímskonem ríše. Proti nim stáli zástancovia nezávislosti.

Kráľ Ondrej I.v r.1048 udelil bratovi Belovi vojvodský titul a zriadil tý nitrianske udelené vojvodstvo. Belo mal nezávislé od kráľa- razil mince,vlastné vojskos a samostatnú politiku, styky s Byzanciou
Jeho syn Ladislav I bol vyhlásený zasvätého.Jeho nástupca Koloman sa snažil obmedziť privilégia nitrianskychvojvodov. R.1105 zrušil N. vojvodstvo bratovi Almošovi(zanikla ako inštitúcia pre ml.bratov)
Nitrienske knižatstvo slúžilo ako nárarznikovr územie. Maďari len ťažko dobýjala územie(do 11.st).
V 12.st.expanzia na všetky svet.strany a boje o trón, kt skončili nastúpením Bela III.(úspešná domáca i zahraničná politika- dobyl Srbsko, Bulharsko,Halič, Dalmácia...,dobré vzťahy s pápežom)

Knižná maľba – všeobecný názov celkovej úpravy rukou písaných zvitkov a viazaných kníh (kódexov), pozostávajúca z veľkých iniciál, okrajovej a medzitextovej ornamentálnej alebo rastlinnej ozdoby a z miniatúr ilustrovaných charakteru. Maliara, ktorý zhotovil knižnú maľbu, od 11. storočia nazývali iluminátorom, na rozdiel od pisára textu knihy, ktorého pomenovali skriptom alebo rubrikátorom.
Hospodársky,sociálny a etnický vývoj v 11.-12.storočí
-obdobie počiatočnej fázy feudalizmu, upevňovanie kráľovskej moci
-remeslo sa sústreďovalo v osadách (špecializovali sa- Kováčovce, Tesáre...)
-podobne aj poľovníctvo,rybárstvo a chov (Psiare,Rybáre...)
-obrábali pôdu radlom, konské al. volské záprahy
-kone najmä jazdecké – vojenské účely
-ťažba rúd Banská Štiavnica,Slovenské Rudohorie (železo)
-výmenný obchod,prítomnosť ždovských a arabských kupcov
-na križovatkách ciest, v blízkosti vodných tokov, hradov, cirkevných inštitúcií vznikajú trhové osady – stredoveké mestá
-Štefan I. regulovl obchodovanie na trhoch (konali sa spočiatku v nedeľu-die Messe- omša,trh) Na žiadosť cirkvi sa trhy prekladali na iné dni v týždni (Plavecký Štvrok),začal s razbou mincí-strieb. denáre a polodenáre-oboly
-v obehu aj zahraničné mince
Obyvatelia:
-verným členom družiny a príslušníkom rodu Arpádovcov kráľ udeľoval pôdu – neskôr vysoká šľachta
-slobodní vojaci – hradčania si prepožičiavali pôdu v okolí hradu a vykonávali vojenskú službu -v 11.-13. storočí nižšia šľachta = zemani
-podmanení roľníci,zajatci-poddaný,starali sa o kráľa

-maári si ťažko zvykali na feudálny systém a kresťanstvo-pohanské povstania
-boli tu aj sedmohradský Sikulovia,Pečenehov, Polovci – pohraničie,Valóni, Taliani
-prvé kolónie Nemcov na Spiši
Polovci- kmeň Bielych Kumánov, pochádzajú od rieky Volga
Sikuli-etnická zložka maďarského obyvateľstva
Slovensko za vlády posledných Arpádovcov

Koloman rozšíril hranice Uhorska až po Jadranské more, neskôr dočasne tieto oblasti Uhorsko stratilo,opäť ich získal Belo III. (koniec 12.stor.) - zaviedol pravidelnú úradnú agendu týkajúcu sa kráľ.donácií a dôležitých rozhodnutí.
Za vlády jeho mlad.syna Ondreja II. kráľovská moc upadala, bol závislý od bohatej šľachty, kt. si r. 1222 vynútila vydanie Zlatej buly – upravovala vzťahy medzi vrstvami šľachty a ich vzťah k panovníkovi, vrátane majetkových a vojenských otázok,ak by bulu nedodrzal šľachta mala právo odporu podobnú listinu vydal aj pre cirkev=nemuseli platiť dane,boli vyňatý z kompetencie svetských súdov.-Nepalatenie daní a právo odporu šľachta využívala do r.1848.
Tatársky vpád a jeho dôsledky
Rozvrátili Kyjevskú Rus a r. 1240 dobyli Kyjev. Uhorský kráľ Belo IV. prijal utekajúcich kočovných Kumánov. Tatári vtrhli do krajiny, po porážke uhorského vojska pri rieke Slanej v apríli 1241 Belo IV. ušiel do Dalmácie. Tatári plienili vyše roka krajinu (hladomor, ľudoprázdne). Belo IV. povolával osadníkov z cudziny, najmä Nemcov, udeľoval im osobitné privilégiá, tak vznikali slobodné kráľovské mestá, nemecká kolonizácia sa týkala najmä Slovenska. Po náhlom odchode Tatárov musel Belo IV. brániť krajinu aj proti útokom rakúskeho a českého panovníka Přemysla Otakara II.. Uhorsko mohlo zvíťaziť iba za pomoci Rudolfa Habsburgského.Spojené rakúsko-uhorské vojská porazili Přemysla Otakara II r.1278 v bitke pri Drnkrute na Moravskom poli . Posledný arpádovský kráľ Ondrej III. tu zomrel bez mužského potomka.

Feudálna anarchia
Za Ladislava IV.Kumánskeho prebiehal boj medzi oligoarchami navzájom (vysoká šľachta) a medzi už spomínanými a kráľom. Ladislav využíval na tento boj pomoc kumánských družín a Tatrcov.
Domáce vojská Tatarov vyhnali a Ladislav bol v kumánskom tábore náhodne zavraždený r.1290.
Ondrej III. mal snahu zastaviť rozpad krajiny ale nepodarilo sa mu to.Hľadal oporu v nižšej šľachte.Veľkí feudáli vytvárali bojové družiny zo strednej a nižšej šľachty.S pomocou Matúša Čáka Trenčianskeho a ďaľších veľmožov sa Ondrejovi III.podarilo vyhnať Rakšanov zo Slovenska.Keď v decembri 1291 opustili Bratislavu kráľ jej udelil mestké privilégium. V januári 1301 bol pravdepodobne otrávený.

Kumáni-kočovné kmene
Vznik miest
Obyvatelia boli prevažne Slováci. V okolí Spiša Nemci a na juhu Maďari.Židia sa živili obchodom a obchodnými transakciami. Vznikajú prvé mestá.(Trnava,Bratislava,Trenčín).Medzi základné mestké práva patrila slobodná voľba richtára,mestkej rady zloženej z boženíkov.richtár bol predstaviteľom mesta a aj sudcom.Prísažní boli prísediacimestkému súdu.Poddanný okrem štátnych daní platili aj v naturáliach cirkevný desiatok a aj šľachticom-aj robotovanie.

Kultúra a umenie v 11.-13.storočí
Nositeľom a šíriteľom umenia a kultúry bola cirkev.Kráľ Gejza založil kláštor v Hronskom-Beňadiku.Vznikajú aj menšie kláštory – fílie.V Nitre bolo obnovené biskupstvo a pri ňom vznikla katedrálna kapitula, kapitulská škola.Vznikla legenda oLegenda o sv.Svoradovi- Andrejovi inú legendu vytvoril kult sv.Štefana.Rástol počet kompletatívnzch kláštorov,žobravé rehole,pisárske strediská,,,,ä
Pôvod Maďarov sa odvodzuje v knihe:ČinyUhrov.Používa románsky sloh, gotické prvky.

Slovensko za vlády Anjouvcov
Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Rozkvet Slovenska za vlády Anjouovcov
Počas súperenia uchádzačov o trón na začiatku 14.stor. vládlo v Uhorsku niekoľko bohatých veľmožov – vláda oligarchov. Západnú a veľkú časť Slovenska ovládal Matúš Čák Trenčiansky, takmer celé východné Slovensko podliehalo Omodejovcom. Kráľovskej moci sa ujal Karol Róbert z Anjou, po porážke Omodejovcov v bitke pri Rozhanoviciach (1312) upevnil si svoju moc v Uhorsku. Karol Róbert po upevnení svojej vlády začal zveľaďovať krajinu cestou reforiem, kráľovské župy sa menili na šľachtické stolice, pokračoval v nemeckej kolonizácii, podporoval vznik banských miest, založil mincovňu v Kremnici – zlaté florény (kremnické dukáty) razil od r. 1329. Slovensko za vlády Anjouovcov hralo významnú úlohu aj v medzinárodných vzťahoch. R. 1327 – Trnava – stretol sa Karol Róbert s českým kráľom Jánom Luxemburským – uzavreli spolok proti Habsburgovcom. R. 1335 – Trenčín – porada zástupcov troch štátov, kt. otvorila cestu k stretnutiu kráľov Poľska, Česka a Uhorsko na Vyšehrade nad Dunajom – vďaka týmto rokovaniam zavládol v Európe mier.Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Pod žezlom Žigmunda a jeho dedičov

Prvá žena na uhorskom tróne
Po smrti Ľudovíta Veľkého sa uhorskou kráľovnou stala jeho 12-roč. Dcéra Mária. Počas jej vlády opäť vzrástla svojvôľa veľmožov na úkor panovníckej moci. Uhorsko začali ohrozovať Turci. V zložitej situácii sa ujal vlády Máriin manžel Žigmund Luxemburs.Rušný nástup Žigmunda Luxemburského (1387)
Pri úsilí upevniť kráľovskú moc narazil Žigmund na odpor veľkej časti uhorskej šľachty, kt. ho po smrti Márie uväznila. Neskôr sa dostal do neúspešných bojov s Turkmi na juhu krajiny. V Žigmundovom vojsku sa vyznamenal pôvodom poľský šľachtic Stibor zo Stiboríc, sídlil na Beckove. Na vedenie častých vojen potreboval Žigmund veľa peňazí, opieral sa o mestá, upadal do dlžôb. Dal do zálohy 3 župy na Západnom Slovensku, 13 spišských miest, kt. zostali pod poľskou správou 360 rokov, vykúpila ich až Mária Terézia.

Husitstvo a Slovensko
R. 1410 sa Žigmund stal nemeckých cisárom a po smrti brata Václava IV. sa r. 1419 mal stať aj českým kráľom. V Čechách sa v tom čase šírilo husitské hnutie namierené proti vysokým cirkevných hodnostárom a majetku katolíckej cirkvi. Vypuklo ako ohlas na upálenie kazateľa a rektora pražskej univerzity Jána Husa (6.7.1415). Husitské vojsko sa začalo ozbrojovať, zložené z roľníkom a mestskej chudoby. Spájala ich vidina rovnosti všetkých ľudí, kt. sa mala naplniť zmenou existujúceho usporiadania spoločnosti. Postupne sa k nim pridala aj šľachta a mešťania. Najznámejšími vojenskými vodcami husistov boli Ján Žižka a Prokop Holý. Žigmund, kt. v Čechách odmietli uznať za kráľa, viedol s poverením pápeža proti husitom časté a neúspešné križiacke výpravy. Husiti podnikli od r. 1428 osem vojenských výprav do Uhorska – smerovali na Slovensko a drancovali jeho územie, ich pobyt sa na Slovensku skončil r. 1435. Onedlho Žigmunda uznali za českého kráľa.
Po Žigmundovej smrti sa mal kráľom stať jeho zať Albrecht Habsburský, po 2 rokoch zomrel počas bojov s Turkami. Uhorská šľachta dosadila na uhorský trón poľského kráľa Vladislava, kt. sa mal oženiť s vdovou po Albrechtovi Alžbetou, tej sa po smrti manžela narodil syn Ladislav, nazývaný Pahrobok. Uhorsko malo 2 kráľov. Alžbeta do Uhorska pozvala českého šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa, kt. naverboval žoldnierske vojsko z bývalých husistov. Zo Zvolenského zámku ovládal veľkú časť Slovenska. Kráľ Vladislav zahynul v boji s Turkami r. 1444 pri Varne. Uhorsko malo riadiť 7 kaptiánov, medzi kt. bol aj Jiskra. Avšak4 onedlho sa stal správcom – gubenátorom Uhor.kráľovstva najbohatší šľachtic Ján Huňady. Medzi Jiskrom a Huňadym sa rozpútali boje, Jiskra zvíťazil v bitke pri Lučenci (1451). Onedlho sa ujal vlády Ladislav, kt. pre svojou svadbou s francúzskou princeznou zomrel ako 18 roč.
Práva a povinnosti miest a mešťanov
Práva získané od panovníkov zabezpečovali mestám nezávislosť od župnej či stoličnej vrchnosti. Mešťania si sami mohli voliť mestskú radu, richtára a farára. Mali svoj erb a pečať.

Privilégia Trnavy: týždenné trhy, výročné trhy, právo skladu, míľové právo, právo meča, mestský kat, oslobodenie od cla v celej krajine, právo dolovať na území župy, variť pivo, stavať opevnenia.
Život v stredovekom meste
V strede mesta bol priestranný rínok, kt. slúžil ako trhovisko. Okolo námestia stáli úzke, zväčša jednoposchodové domy bohatších mešťanov. Najvýstavnejšia bola radnica a kostol. Remeselníci sa združovali do cechov – členmi slobodní majstri, u majstrov pracovali už vyučení tovariši, na nižšom stupienku stáli učni.
Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Gotická revolúcia v umení - PORIADNE

Gotický životný štýl - ujal sa medzi šľachtou, zdôrazňoval jemnejšie mravy a dobré spôsoby. Rytiersky stav, ako medzinárodná organizácia pasoval za svojho člena len toho, kto sa osvedčil statočnosťou a smelosťou v boji a ušľachtilosťou v súkromnom živote, mali prejavovať úctu k dámam.
Stredoveké univerzity - Katolícka cirkev používala latinčinu ako úradný cirkevný jazyk, preto pri šírení vzdelanosti neboli medzi jednotlivými oblasťami rečové bariéry. V 12.-13.stor. vzniklo v Európe mnoho miest, kt. sa stali hospodárskymi a kultúrnymi centrami – založené prvé stredoveké univerzity, najstaršia v Bologni, neskôr v Paríži, Oxforde, Cambridgi, Salamance (Španielsko). Prvou univerzitou v strednej Európe – Karlova univerzita v Prahe (1348). Univerzity sa delili na fakulty – teológia, právo, medicína. Prvý stupeň univerzitného vzdelania – štúdium siedmych slobodných umení (dnešná filozofická fakulta). Pri štúdiu filozofie sa uplatnil nový smer scholastika, kt. využívala niekt.prvky poznania zo starovekej filozofie, najmä Aristotelovej – zakladateľom Tomáš Akvinský.

Gotické výtvarné umenie- Gotický sloh v architektúre – lomený oblúk, rebrová klenba, snaha dosiahnúť výšku – vertikály, maľba na sklo (okná), mozaikové okná. Prvý gotický chrám – Saint Denis v Paríži. Najznámejšie katedrály Notre Dame v Paríži, v Remeši, Dóm sv. Štefana vo Viedni, Dóm v Miláne, katedrála v Kolíne nad Rínom. Španielske gotické stavby ovplyvnil maurský štýl – palác arabských kalifov Alhambra v Granade. U nás Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave. V gotickom slohu sa stavali kláštory, opevnené hradby – Trenín, Krásna Hôrka, Strečno, meštianske domy, opevenenia napr. v Avignone a Dubrovníku. Najkrajšie radnice – Florencia, Siene, u nás gotická radnica v Bardejove.

Sochárstvo súčasťou architektúry – náš najznámejší got. sochár Majster Pavol z Levoče. Maliarstvo – maľby s náboženskou tématikou a tabuľové maľby, maľovali temperovými farbami rozpust. vo vode a žĺtku – zachovali sa v Banskej Štiavnici, Kremnici, Spišskej Soboty.

9. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Vláda Mateja Korvína a Jagelovcov
Nástup Mateja, bratríci na Slovensku
Po smrti Ladislava Pahrobka (významný uhorský panovník) uhorský snem zvolil za kráľa syna Jána Huňadyho Mateja Korvína. Mnoho hradov i miest na Slovensku bolo v rukách vojakov – bratríci (porážka). Matej Korvín postupne likvidoval ich tábory.
Vláda Mateja Korvína (1458-1490)

Obrátil sa proti svokrovi Jurajovi Poděbradskému pripojil si Moravu a Sliezsko – nechal sa korunovať za českého kráľa, chcel ovládnuť aj uhorskú šľachtu, nemilosrdne trestal kritikov svojej výbojnej politiky, dal popraviť svojho strýka Michala Siládiho a uväzniť Jána Vitéza – arcibiskupa a kancelára prvej univerzity u nás Academie Istropolitany v Bratislave. Všetku moc sústredil vo svojich rukách na Budínskom hrade. Keď si podmanil Rakúsko, preniesol kráľovské sídlo do Viedne.
Jagelovci na uhorskom tróne (1490-1526)

Poslednou dynastiou v Uhorsku boli Jagelovci. Za panovania Vladislava II., kt. bol súčasne českým kráľom, vzrástla svojvôľa šľachty, neľudsky nakladala so svojimi poddanými, čo priviedlo k veľkému povstaniu sedliakov pod vedením Juraja Dóžu (1514). Ján Zápoľský, mocný a bohatý uhorský veľmož, povstanie kruto potlačil. Nové zákony zmenili poddaných na nevoľníkov. Ani nástupca Vladislava II., jeho syn Ľudovít II. nedokázal zabezpečiť v krajine poriadok a disciplínu. Na strednom Slovensku vypuklo banícke povstanie s centrom v B.Bystrici, bolo krvavo potlačené. Anarchia šľachty mala pre Uhorsko tragické následky – kráľ nedokázal prinútiť k aktívnej obrane proti Turkom. 29.8.1526 v bitke pri Moháči – zahynul panovník v boji, Turkom sa otvorila cesta do Uhorska. Bitka pri Moháči uzatvára obdobie rozkvetu Uhorského kráľovstva a súčasne aj obdobie stredoveku u nás. Slovensko vstupuje do nového veku. Nastupuje Habsburgská monarchia –začiatok Novoveku

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk