Zakladateľom kníhtlače nebol Gutenberg ako si veľa ľudí domnieva. Začalo sa to v Číne v roku 868 kde pomocou drevených štočkov s reliéfne vyrezaným textom a ilustráciami tlačili knihy. Nezávisle od Číny v Európe v roku 1450 Johan Gutenberg s podobnou myšlienkou zostrojil tlačiaci stroj.
Pre nás bol významný až Gutenbergov objav. A preto sa v našich končinách za zakladateľa kníhtlače považuje Gutenberg.

Prvý tlačiarenský stroj bol len upravený lis. Jeho metódu vo veľkej miere nahradila ofsetová tlač. V tomto prípade sa tlačová doska vyhotovuje z vhodne zvoleného materiálu, aby sa mastná farba zachytila iba na miestach pokrytých zobrazeným písmom alebo ilustráciou. Potom sa predloha prenesie na gumený poťah a z neho sa tlačí na papier. Ďalšou tlačiarskou metódou je hĺbkotlač, založená na princípe, ktorý je opakom kníhtlače. Predloha sa vyleptá alebo vyryje do povrchu tlačovej dosky. Do priehlbín sa naleje tlačiarenská farba, ktorá sa potom prenesie na papier. Od druhej polovice 60. rokov 20. storočia sa v polygrafii vo veľkom rozsahu využívajú počítače. Pri počítačovej sadzbe sa text a grafika skombinujú na monitore počítača. Potom sa hotová stránka zobrazí na fotosádzacom zariadení. Napokon sa fotosadzba prenesie elektronicky na fotografický film, používaný pri výrobe tlačových dosiek.

Späť ku Gutenbergovi. Jeho stroj posunul Európu obrovským skokom dopredu. Zostrojenie tohto stroja bolo nevyhnutné, pretože knihy sa dovtedy v kláštore mnísi len opisovali čo zabraňovalo ich rozšíreniu po krajine, ale aj po celej Európe, bolo to finančne, ale aj časovo veľmi náročné, čiže knihy si mohla dovoliť len vrchná časť obyvateľstva a chudobnejší ľudia nie. Keby tento stroj zostrojil o niekoľko storočie neskôr teraz by bola Európa o niekoľko storočí pozadu. Možno tieto rozdiely neboli vidno po mesiacoch, alebo ani po rokoch, ale po desaťročiach a stáročiach určite áno. Predstavte si Európu niekde okolo 17.-18. storočia a vy ste jej súčasťou.
V tej dobe však na vynález kníhtlače nebolo veľa ľudí pripravených a bolo nevyhnutné zaviesť autorský zákon aby sa zabránilo rozmnožovaniu kníh na čierno. Ďalšia nevýhoda bola tá že sa vymeniteľné písmená museli ručne pripevňovať na dosku, čo zabralo veľa času a listy sa často rozmazávali. V 15. storočí bolo veľa ľudí negramotných a pre nich boli knihy zbytočné a aj po začatí tlačenia kníh vo veľkom boli knihy len pre úzku spoločnosť. Tento problém nevyriešili ani stáročia aj dnes, existuje stále, gramotných ľudí je však teraz oveľa viac ako v minulosti, stále na našom svete žijú ľudia ktorý by sú negramotný a umierajú od hladu. Tých je najviac v Afrike a Ázii. Týchto ľudí je stále veľmi veľa a bude ich stále veľa až kým sa posledný človek nenaučí písať.

Vďaka tomuto stroju sa mohli začať tlačiť učebnice. Čo prispelo k obrovskému rozvoju škôl, čo pomohlo k väčšiemu vzdelaniu obyvateľstva a vďaka vzdelaniu išlo popredu všetko od medicíny, matematiky, astronómie až po architektúru, geografiu, ekonómiu, jednoducho všetko. Mohli sa začať vydávať noviny a časopisy čo prispelo k všeobecnému spektru ľudí aj o vzdialenejších územiach... Tieto posuny dopredu však trvali stáročia.
Kníhtlač zmenila svet v dobrom aj v zlom. Od čias Gutenberga až po dnes ubehlo mnoho rokov a kníhtlač sa zmenila. Je dokonalejšia, úspornejšia na čas a aj miesto. Gutenberg by bol na seba určite hrdý.

Podľa mňa je vynález kníhtlače jeden s najväčších objavov v doterajšej histórii ľudstva a pomohol v neuveriteľnom vývine. Tlačený text sa nachádza všade okolo nás a je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Vynález kníhtlače pre mňa neznamená možno toľko čo pre ostatný, pretože veľa kníh neprečítam, ale svet bez tlačeného textu si neviem predstaviť. Gutenberg posunul vývoj Európy čiže aj sveta neuveriteľne dopredu o tom sa nedá pochybovať.