Táto postava svetových dejín je nepochybne jednou z najzáhadnejších. A v španielskych dejinách jednou z najtragickejších. I keď na tú dobu sa dožila úctyhodných 76 rokov, viac než polovicu života prežila v zajatí. Najkurióznejšie na tom je to, že jej „žalárnikmi“ boli jej vlastný otec a po jeho smrti jej syn.

Na dvore katolíckych kráľov
Rok 1479 je významným dátumom španielskych dejín. Zomrel vtedy aragónsky kráľ Ján ³³. A tým začali nástupnícke boje. Kastílsky trón si nakoniec obhájila Izabela ³. Kastílska. Jej manžel, Ferdinand ³³. Aragónsky, bol v tom čase kráľom Sicílie a získal spolu s manželkou aragónsky trón. Od tohto času začali vyhliadky na zjednotenie Španielska naberať reálne črty. Španielsko bolo v tom čase veľmi nejednotnou a nepokojnou krajinou. Postupom času však z neho katolícki králi urobili pokojnú a rozkvitajúcu krajinu, čomu sa tu podrobne venovať nebudem. Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky okrem hospodárskeho rozmachu vo svojej krajine zaručili aj „ľahký život“ cirkvi, nakoľko boli katolíckymi kráľmi a teda celé Španielsko voľky – nevoľky muselo byť katolícke. To samozrejme spôsobovalo mnoho problémov. Rok 1479 bol významný aj pre inú príčinu. Katolíckym kráľom sa narodilo dieťa – dcéra. V Tolede Izabela Kastílska priviedla na svet španielsku infantku Janu Kastílsku. Tá bola jednoznačne zárukou výhodnej európskej politiky. Pretože v tých časoch a aj dlho predtým a potom boli princezné na panovníckych dvoroch prostredníctvom sobášov zárukou dobrých vzťahov a mnohých výhod medzi jednotlivými dvormi. Roku 1485 Jana dostala sestru Katarínu, ktorá sa neskôr stala manželkou významného anglického kráľa Henricha V³³³. Katolícki králi boli známi aj tým, že zo svojho územia vyhnali všetkých nekatolíkov. A preto boli vyhnaní napríklad Židia, Mauri a iné etniká.

Dospievanie jany kastílskej
Ako Jana postupne rástla, nikomu neušlo, že je to krásna a inteligentná princezná. Povrávalo sa, že bola najpôvabnejšou španielskou infantkou. Keď katolícki králi urobili poriadky vo svojom kráľovstve, pustili sa do nadobúdania nových území a spriatelených kráľ. dvorov. Ten druhý cieľ mohli pochopiteľne dosiahnuť jednoduchšie pomocou sobášov svojich detí. Keďže Jana mala v tom čase 16 rokov, čo bol podľa vtedajšieho chápania najvyšší čas na vydaj, napochytro sa hľadal pre ňu vhodný ženích. Ona pri tom samozrejme nemala ani len najmenšie slovo, keďže ženích sa hľadal podľa bohatstva a vplyvu jeho rodiny. Janini rodičia sa rozhodli vydať svoju dcéru do Nizozemska, a aby to bolo naozaj výhodné, spečatili priateľskú zmluvu hneď dvojnásobne. A teda zosobášili Janu s Filipom ³. Krásnym a svojho syna s Margarétou Rakúskou.

Odchod jany kastílskej do nizozemska
Roku 1496, keď už bola Jana vydaná napospas osudu, mala sa vydať za svojím manželom do Nizozemska. Keďže Španielsko bolo s Francúzskom vo vojne, španielska sobášna flotila mala namierené na sever. 31. augusta 1496 priplávali k brehom Anglicka, kde chvíľu zotrvali a odpočinuli si. 2. septembra opäť vyplávali a 8. septembra 1496 konečne priplávali k brehom Nizozemska. Janu však čakalo sklamanie, keďže ju jej manžel neprišiel čakať. Stretli sa až o mesiac v Lierre-Lille, čo bolo v stredozemí Nizozemska. Cesta išla pomerne rýchlo, i keď sa to nezdá, ale cestovalo sa v tej dobe kočmi po veľmi zlých cestách, čo zaberalo neuveriteľne veľa času. Dodnes koluje zaujímavá fáma o prvom stretnutí novomanželov. Keď sa stretli, boli to mimochodom dvaja krásni mladí ľudia, stalo sa čosi nečakané: vzplanutie vášní, neovládateľná ľúbostná náruživosť.

„Hneď na prvý pohľad medzi nimi preskočila iskra (Jana mala 16, Filip 18 rokov) a ich telesná túžba bola taká silná, že nečakali na dátum svadby stanovený o dva dni neskôr, ale kázali priviesť prvého kňaza, ktorý bol poruke, aby im dal požehnanie a mohli naplniť svoje manželstvo už v ten deň popoludní.“ - Ludwig Pfandl
Život na bruselskom dvore

Bol október a Jana prežívala prvé dni na úplne cudzom dvore. Prinášalo jej to mnoho depresií, k čomu prispievali mnohé faktory. Tak po prvé: počasie – Jana bola temperamentná južanka zvyknutá na slnečné a hrejivé počasie. A to v akomkoľvek ročnom období. To sa jej v Nizozemsku stať nemohlo. V tomto ročnom období tu bol dennodenne hustý dážď, mrholenie, zatiahnuté nebo bez jedinej štrbinky, ktorou by prenikol slnečný lúč. Po druhé: jedlo – Jana bola zvyknutá na pestrý jedálny lístok, stravu varenú na panenskom olivovom oleji, čo bolo nepochybne zdravé, a samozrejme veľké množstvo tropických plodov – ovocia. Vo Flámsku (časť Nizozemska, kde žila Jana), bolo jedlo neuveriteľne mastné, na jedálnom lístku bolo neustále mäso, čo sa Jane priečilo, keďže bola zvyknutá na omnoho zdravšiu a ľahšiu stravu. O ovocí tu nebolo ani chýru, ani slychu.

A tak tu ľudia nadobúdali kolosálne rozmery a zomierali skoro. To Jana nechcela, a preto sa jedla nedotkla, čo jej spôsobovalo depresie a stres. Po tretie: manžel – ako už Jana zistila, jej manžel bol veľkým záletníkom a manželstvo ho nijako neobmedzovalo. Mal veľmi rád mladé a krásne ženy, a tak sa venoval aj im, aj svojej manželke. To samozrejme nijako neušlo Janinej pozornosti. Tú chytali amoky, robila manželovi žiarlivostné scény kdekoľvek sa jej zachcelo. A práve skutočnosť, že jej manžel je nenapraviteľným záletníkom, jej spôsobovala najväčšie depresie a problémy. Totiž v tej dobe mohli v manželstve muži robiť čokoľvek, a ženy to museli tíško trpieť. Ak sa niektorá bránila, ako Jana, spoločnosť ju odsudzovala. A práve pre jej časté a neuveriteľné žiarlivostné scény dostala Jana po smrti prídomok Šialená. O jej šialenstve sa už mnohé roky vedú búrlivé diskusie. Jana určite nebola šialená v pravom zmysle tohto slova. Iba nemienila trpieť manželovo záletníctvo, čo dávala extrémnymi spôsobmi najavo. Tak napríklad jedného dňa „načapala“ manžela s pôvabnou dvornou dámou. Viedol s ňou intímnu diskusiu, čo Janu priviedlo do nepríčetnosti. Vzala nožnice, a úbohej dievčine tak znetvorila tvár, že ju už nikto nikdy nemohol viac nazvať pôvabnou.

Astúrska princezná
Jana bola teraz horúcou kandidátkou na trón. Jej brat Ján zomrel, dieťa, ktoré mal s Margarétou Rakúskou, sa narodilo mŕtve. V ceste bola len jej sestra Izabela, presnejšie jej syn Miguel, ktorého mala s portugalským princom. Ten bol teraz nielen španielskym korunným princom, ale aj portugalským. Jeho matka Izabela, Janina sestra však zomrela, a onedlho ju nasledoval aj Miguel. Katolícki králi nechceli dopustiť, aby sa Jana v budúcnosti stala kráľovnou, nakoľko počuli o jej výstupoch v Nizozemsku, a takisto si mysleli, že je šialená. Matka Jane dohovárala, i keď zbytočne, pretože Jana si matkine rady nebrala k srdcu. Dôvod bol prostý – aká matka, taká Katka. Janina matka zažila totiž s Ferdinandom niečo podobné, a Jana ako malá bola svedkom jej nejedného žiarlivostného výstupu. A tak si Jana myslela, že matka jej nemá čo radiť vo veci, v ktorej si sama lepšie poradiť nevedela.