Nefertiti a Imhotep

Pôvodne som mala písať o starovekých olympijských hrách. Ale! Raz som bola chorá a z nudy som len tak prepínala kanály v televízii (moderne sa tomu hovorí surfovanie). Upútalo ma sledovanie kanálu Discovery Channel, kde práve dávali tajomstvá Nefertiti. A tak som sa na to tie dve hodiny pozerala. Povedala som si, že toto by bola predsa len lepšia téma na moju ročníkovú prácu, a keď som neskôr videla aj dokument o Imhotepovi, rozhodla som sa. A moja téma bola na svete. A prečo ma zaujala?

Vlastne ani neviem. Možno preto, že staroveký Egypt bol aj je veľmi zaujímavý, vznikla tu prvá pyramída, veľké a kultúrne založené mestá a navyše Nefertiti bola krásna. Niečo vám o tom porozprávam, preto sa pohodlne usaďte a preneste sa takmer o 5000 rokov dozadu. Viete odkedy sa datuje vznik prvej pyramídy? A kto ju vlastne postavil? Ako vyzerala? Nikto presne nevie, kedy vznikla prvá pyramída. Mnohí vedci sa však domnievajú, že vznikla za vlády III. dynastie, konkrétne za vlády faraóna Džosera. To znamená okolo roku 2600 pnl. Autorstvo tejto pyramídy sa pripisuje Egypťanovi Imhotepovi.

Bol to egyptský architekt a astrológ, prvý minister spomínaného faraóna Džosera. Práve on, faraón Džoser si dal navrhnúť a postaviť prvú pyramídu, ktorá by mu slúžila ako hrobka na posmrtný život. Nepodobala sa však dnes známym pyramídam. Bola totiž stupňovitá. Skladala sa z piatich kvádrov položených na sebe. Táto pyramída sa dodnes nazýva Džoserova a stojí pri dnešnej Sakkare. Vráťme sa však k Imhotepovi. Predpokladá sa, že bol taktiež autorom projektu prvého chrámu v Efdú. Neskôr sa stal ochrancom písomníctva, vzdelanosti, napokon aj bohom lekárstva. Od staviteľa po boha lekárstva je zaiste ďaleko, táto „cesta“ trvala Imhotepovi vyše 2000 rokov.

Predovšetkým treba povedať, že bol historickou osobou. (Svedčí o tom aj účinkovanie v kinohite „Múmia sa vracia“) Našli sa nápisy, ktoré potvrdzujú hodnovernosť dávnej tradície, podľa ktorej bol naozaj najvyšším hodnostárom faraóna Džosera. Z iných nápisov zasa vyplýva, že túto hodnosť zastával pravdepodobne aj za Džoserovho nástupcu Sechemcheta, ktorému takisto projektoval a začal stavať pyramídu. Manehtó mu v Egyptských pamätihodnostiach pripisuje „vynález stavania z tesaného kameňa“. Podľa Papyrusu Chestera Beattyho IV. z IX. dynastie bol aj jedným z najväčších mudrcov, čo v starom Egypte znamenalo, že bol súčasne veštcom aj lekárom. Z jednoduchého patróna staviteľov sa stal ochranca písomníctva a vzdelanosti, v ptolemaiovskej dobe aj bohom lekárstva.

Okolo roku 525 pnl ho dokonca vyhlásili za syna boha Ptaha a jeho manželky Sechmet, čím sa stal členom trojice bohov prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta Memfisu. Pri Sakkare mu v dobe prvých Ptolemaiovcov postavili nad jeho hrobom kaplnku. Vedľa nej vzniklo akési sanatórium, ktoré navštevovali chorí z celého Egypta. Ďalšie podobné kaplnky mal v Tébach, na ostrove Fílai. O Imhotepovi vzniklo v Neskorej dobe viacero populárnych spisov, ktoré ho vychvaľovali ako zázračne vyliečil nevyliečiteľne chorých. S výnimkou nepatrných zlomkov sa však stratili. Zachovalo sa však veľa sošiek s jeho podobizňou. Najčastejšie ho zobrazujú ako muža s oholenou hlavou, sediaceho na stoličke a čítajúceho z papyrusového zvitku. Nech to bolo s Imhotepovým lekárskym a najmä vešteckým umením hocijako, fakt je, že je jedným z prvých známych autorov v dejinách svetovej literatúry a prvým známym architektom v dejinách architektúry. Architekt a staviteľ, ktorého dielo dodnes stojí a drží absolútny rekord vo veku státia. (zhruba 4700 rokov).

Takmer o 1200 rokov neskôr ako vznikla prvá pyramída sa v Egypte narodilo dievčatko menom Taduchepa a malo sa stať ďalšou manželkou faraóna. Nikto však nepredpokladal, že z nej vyrastie nádherná žena. Vtedy najkrajšia žena na svete. Krása teda zmenila jej postavenie. Stala sa faraónov hlavnou manželkou a dostala meno Nefertiti – „krásavica, ktorá prichádzaš“. Keď sa vydávala nemala viac ako 12 rokov. Neskôr sa vraj stala nevlastnou matkou slávneho Tutanchamóna. Osud Nefertiti určila ďalšia silná žena v egyptských dejinách. Mocná Teje, manželka faraóna Amenhotepa III., ktorá v skutočnosti vládla namiesto chorého manžela. Práve ona vybrala krásnu mitanskú princeznú, dcéru kráľa Tušratu a kráľovnej Juni za hlavnú manželku svojmu synovi. Či Teje vytušila silu a krásu nevesty, alebo rozhodla náhodne, dnes už nikto nezistí. Teje správne vystihla, že staršia Nefertiti bude ovplyvňovať mladého Amenhotepa, ktorí pri korunovácii dostal meno Nefercheprure a od roku 1349 pnl vládol spolu s otcom (či skôr s matkou).
Amenhotepa a Nefertiti spojili rovnaké názory a ideály do pevného a trvalého zväzku. Spočiatku v krajine vládli obe ženy spoločne. K slovu sa však hlásili aj kňazi boha Amona, ktorí sa obávali o stratu prestíže, najmä keď sa nový panovník, podporovaný matkou i manželkou, začal prikláňať skôr k bohovi Atonovi. Atonov kult mal zmeniť vládu kňazov v polyteistickom Egypte na monoteizmus a centralizovať moc do rúk faraóna. Amenhotep alebo Nefercheprure prijal meno Achnaton – „ten čo slúži Atonovi“, podporu mal v paláci, ale i u prostého ľudu, ktorí nenávidel chamtivosť kňazov. Ich vzburu panovník potlačil. Nefertiti vtedy prijala meno Neferneferuaton – „krásna je krásavica Atonova“ a panovnícky pár v zlatom koči opustil hriešne mesto Veset – dovtedajšie sídlo panovníkov a založil nové mesto Achetaton – nové centrum ríše, kde sa uctieval boh Aton.

Výstavba mesta išla obrovskou rýchlosťou. Nefertiti a jej muž boli nesmierne šťastní a ukázali svetu svoju ľudskú tvár. Dovtedy nebolo v Egypte predstaviteľné, aby sa manželka faraóna dala zobrazovať ako bozkáva svojho muža, alebo sa hrá s deťmi. Faraón bol boh a podobné obrazy nepovoľovala prísna etiketa. Život manželov nezmenili intrigy, ale zákerná choroba. Hormonálna zmena zapríčinila, že Achnaton ochorel na zvláštnu chorobu, podľa realistických sôch odborníci usudzujú, že išlo pravdepodobne o progresívnu lipodystrofiu. Spodná časť jeho tela nadobúdala ženské črty. Navyše trpel hydrocefáliou – vodnatením mozgu. Zmenil sa fyzicky i psychicky. Spory s kňazmi, ale aj strata podpory od manželky viedli k tomu, že Achnaton úplne zmenil svoj život. Našiel si nového priateľa – pravdepodobne išlo aj o silný homosexuálny vzťah – a spravil ho spoluvladárom. Aj tento vzťah dokazujú zachované egyptské sochy.

Nefertiti v tom čase už v paláci s manželom nežila. Presťahovala sa do nového „severného“ paláca, vplyv na panovníka podľa všetkého stratila a už sa nikdy neobnovil. Panovník a jeho spoluvládca sa formálne oženili s Achnatovými deťmi, ale meno Nefertiti sa už nikde nespomína. Jej smrť a hrob ostávajú záhadou. Mnohí ľudia sa domnievajú, že práve ona sa stala novým Achnatonovým priateľom, samozrejme pod iným menom. Proti Achnatonovi sa opäť vzbúrili kňazi, čo spolu s jeho nechuťou riešiť problémy krajiny spôsobilo úpadok Egypta. Dôsledkom bolo, že faraóna zavraždili a jeho telo spálili. Pre Egypťana išlo o najväčšiu potupu – zničenie tela znamenalo večné zatratenie duše. Keď sa Achnatonov následník vrátil k starým tradíciám, rozhorčení kňazi zničili obrazy Achnatona i Nefertiti a vymazali ich mená zo všetkých záznamov.

Dejiny Egypta dokazujú, že pokus o monoteizmus nevyšiel. O kráse Nefertiti kolovali legendy a staroegyptský sochár Thutmose ju zvečnil na známej buste, ktorá je od roku 1922 vystavená v berlínskom Egyptskom múzeu. V roku 1898 objavil francúzsky egyptológ Victor Loret v hrobke starovekého kráľovského pohrebiska v Luxore dvanásť rakiev s múmiami faraónov. Už vtedy poznamenal, že medzi nimi môže byť aj krásna Nefertiti, kráľovná Egypta z neskorej XVIII. dynastie. Trom anonymným múmiám ležiacim na podlahe v očnej miestnosti nevenoval veľkú pozornosť a vyhli sa aj záujmu vykrádačov hrobiek. Až pred dvoma rokmi zaujali tieto znetvorené múmie britskú archeologičku Joann Fletcher. Ako špecialistka na staroegyptské úpravy vlasov objavila v Káhirskom múzeu zabudnutú núbíjskú parochňu, ktorú nosila Nefertiti a členovia jej rodiny. Túto parochňu našli práve v blízkosti troch neidentifikovaných múmií v hrobke s označením KV35. Bola presvedčená, že naďabila na veľký objav. Vedci zröntgenovali telá a vytvorili virtuálne portréty všetkých troch múmií. Identitu približne 12-ročného chlapca neurčili, staršia žena by mohla byť Achnatonovou matkou a o tretej múmii, ktorej vek odhadli na 19 až 30 rokov, sa začalo hovoriť o Nefertiti.

Dr. Fletcher sa nazdáva, že toto nie je jej pôvodná hrobka. Do postrannej komory ju asi o 300 rokov po smrti ukryli vplyvní kňazi a správcovia hrobiek, ktorí si neželali, aby ju niekto identifikoval. Zohavením a odstránením mena jej chceli znemožniť posmrtný život. Ústa múmie niekto rozsekol sekerou alebo mačetou a pravú pažu oddelil od tela. Ležala v prachu vedľa múmie ohnutá, akoby zvierala dávno stratené žezlo. Dôkazov vedúcich k osobnosti Nefertiti bolo viac. Múmia mala oholenú hlavu a dvakrát prepichnutý ušný lalok, čo bol neobvyklý módny úkaz, typický práve pre Nefertiti a jednu z jej dcér. Na čele mala jasnú priehlbeninu vytvorenú tesnou páskou, ktorá sa nosila nad obočím ako symbol kráľovského postavenia. Aj spôsob balzamovania zodpovedal dobe, v ktorej Nefertiti žila. Nik nemôže s istotou určiť, či v hrobke KV35 leží skutočne múmia slávnej Nefertiti. Odobranie vzoriek DNA na porovnávanie egyptské úrady zatiaľ nepovolili a dokonca vyhlásili, že Joann Fletcher zavádza celý svet. Nájdená múmia vraj pokojne môže patriť aj mužovi. Britská archeologička však verí, že našla pozostatky ženy, ktorej história prisúdila titul: „Klenot Nílu“ Nech to s nimi, Imhotepom a Nefertiti, bolo akokoľvek, ľudstvo na nich už po stáročia spomína. Či v dobrom alebo v zlom, to nikto nevie, pravdou však je, že keby nebolo ich nevznikli by prvé pyramídy, faraóni by sa nezmenili a v konečnom dôsledku by svet nebol taký aký je.