Pôvodne som mala písať o starovekých olympijských hrách. Ale! Raz som bola chorá a z nudy som len tak prepínala kanály v televízii (moderne sa tomu hovorí surfovanie). Upútalo ma sledovanie kanálu Discovery Channel, kde práve dávali tajomstvá Nefertiti. A tak som sa na to tie dve hodiny pozerala. Povedala som si, že toto by bola predsa len lepšia téma na moju ročníkovú prácu, a keď som neskôr videla aj dokument o Imhotepovi, rozhodla som sa. A moja téma bola na svete. A prečo ma zaujala?

Vlastne ani neviem. Možno preto, že staroveký Egypt bol aj je veľmi zaujímavý, vznikla tu prvá pyramída, veľké a kultúrne založené mestá a navyše Nefertiti bola krásna. Niečo vám o tom porozprávam, preto sa pohodlne usaďte a preneste sa takmer o 5000 rokov dozadu. Viete odkedy sa datuje vznik prvej pyramídy? A kto ju vlastne postavil? Ako vyzerala? Nikto presne nevie, kedy vznikla prvá pyramída. Mnohí vedci sa však domnievajú, že vznikla za vlády III. dynastie, konkrétne za vlády faraóna Džosera. To znamená okolo roku 2600 pnl. Autorstvo tejto pyramídy sa pripisuje Egypťanovi Imhotepovi.

Bol to egyptský architekt a astrológ, prvý minister spomínaného faraóna Džosera. Práve on, faraón Džoser si dal navrhnúť a postaviť prvú pyramídu, ktorá by mu slúžila ako hrobka na posmrtný život. Nepodobala sa však dnes známym pyramídam. Bola totiž stupňovitá. Skladala sa z piatich kvádrov položených na sebe. Táto pyramída sa dodnes nazýva Džoserova a stojí pri dnešnej Sakkare. Vráťme sa však k Imhotepovi. Predpokladá sa, že bol taktiež autorom projektu prvého chrámu v Efdú. Neskôr sa stal ochrancom písomníctva, vzdelanosti, napokon aj bohom lekárstva. Od staviteľa po boha lekárstva je zaiste ďaleko, táto „cesta“ trvala Imhotepovi vyše 2000 rokov.

Predovšetkým treba povedať, že bol historickou osobou. (Svedčí o tom aj účinkovanie v kinohite „Múmia sa vracia“) Našli sa nápisy, ktoré potvrdzujú hodnovernosť dávnej tradície, podľa ktorej bol naozaj najvyšším hodnostárom faraóna Džosera. Z iných nápisov zasa vyplýva, že túto hodnosť zastával pravdepodobne aj za Džoserovho nástupcu Sechemcheta, ktorému takisto projektoval a začal stavať pyramídu. Manehtó mu v Egyptských pamätihodnostiach pripisuje „vynález stavania z tesaného kameňa“. Podľa Papyrusu Chestera Beattyho IV. z IX. dynastie bol aj jedným z najväčších mudrcov, čo v starom Egypte znamenalo, že bol súčasne veštcom aj lekárom. Z jednoduchého patróna staviteľov sa stal ochranca písomníctva a vzdelanosti, v ptolemaiovskej dobe aj bohom lekárstva.

Okolo roku 525 pnl ho dokonca vyhlásili za syna boha Ptaha a jeho manželky Sechmet, čím sa stal členom trojice bohov prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta Memfisu. Pri Sakkare mu v dobe prvých Ptolemaiovcov postavili nad jeho hrobom kaplnku. Vedľa nej vzniklo akési sanatórium, ktoré navštevovali chorí z celého Egypta. Ďalšie podobné kaplnky mal v Tébach, na ostrove Fílai. O Imhotepovi vzniklo v Neskorej dobe viacero populárnych spisov, ktoré ho vychvaľovali ako zázračne vyliečil nevyliečiteľne chorých. S výnimkou nepatrných zlomkov sa však stratili. Zachovalo sa však veľa sošiek s jeho podobizňou. Najčastejšie ho zobrazujú ako muža s oholenou hlavou, sediaceho na stoličke a čítajúceho z papyrusového zvitku. Nech to bolo s Imhotepovým lekárskym a najmä vešteckým umením hocijako, fakt je, že je jedným z prvých známych autorov v dejinách svetovej literatúry a prvým známym architektom v dejinách architektúry. Architekt a staviteľ, ktorého dielo dodnes stojí a drží absolútny rekord vo veku státia. (zhruba 4700 rokov).

Takmer o 1200 rokov neskôr ako vznikla prvá pyramída sa v Egypte narodilo dievčatko menom Taduchepa a malo sa stať ďalšou manželkou faraóna. Nikto však nepredpokladal, že z nej vyrastie nádherná žena. Vtedy najkrajšia žena na svete. Krása teda zmenila jej postavenie. Stala sa faraónov hlavnou manželkou a dostala meno Nefertiti – „krásavica, ktorá prichádzaš“. Keď sa vydávala nemala viac ako 12 rokov. Neskôr sa vraj stala nevlastnou matkou slávneho Tutanchamóna. Osud Nefertiti určila ďalšia silná žena v egyptských dejinách. Mocná Teje, manželka faraóna Amenhotepa III., ktorá v skutočnosti vládla namiesto chorého manžela. Práve ona vybrala krásnu mitanskú princeznú, dcéru kráľa Tušratu a kráľovnej Juni za hlavnú manželku svojmu synovi. Či Teje vytušila silu a krásu nevesty, alebo rozhodla náhodne, dnes už nikto nezistí. Teje správne vystihla, že staršia Nefertiti bude ovplyvňovať mladého Amenhotepa, ktorí pri korunovácii dostal meno Nefercheprure a od roku 1349 pnl vládol spolu s otcom (či skôr s matkou).