Dôvody vytvorenia reforiem Jozefa II.:
1.vnútorné
a) hosp. zaostalosť
b) poliť. nejednotnosť
2.vonkajšie straty vo vojnách (straty Sliezska) - vojna s Pruskom o rakúske dedičstvo 1740-48
- 7-roč. vojna 1756-63

Reformy:
1.centralizmus z Viedne
2.germanizácia
3.rozvoj manufaktúr
4.urbarialny patent – povinnosti poddaných, práva vrchnosti
5.robotný patent – zmierňoval poddanské povinnosti
6.zrušenie nevoľníctva – Jozef II; povstanie v severovýchodných Čechách 1775
7.tolerančný patent – obmedzil cenzúru
8.školská reforma.

Jozefínske obdobie:

- 10 rokov jeho vlády
- 6 tis. reforiem, nariadení a zákonov
- ostali v platnosti iba 2, ostatné na smrteľnej posteli odvolal

Jozef II.:

- od r. 1765 spoluvládca (po smrti Františka Lotrinského)
- bol pokrokovejší ako jeho mama, jej reformy sa mu zdali pomalé a nedostatočné
- ako človek bol veľmi nepríjemný, všetci ho nenávideli, uhorská šľachta najviac
- keď zomrel, nesmútilo sa ale oslavovalo (ohňostroj…)
- mal osobné kontakty s vedcami, veľa cestoval
- chcel z monarchie vytvoriť moderný štát
- bol vlažný katolík, bol filozof-kozmopolita - to sa nepáčilo jeho matke
- jeho osobný život bol nešťastný
- bol prísny, asketický, tvrdohlavý, neskrotný, povýšenecký, sarkastický, náladový, spurný, popudlivý
- vymedzil kalorickú hodnotu stravy, obmedzil kúrenie, predal 1 kráľ. koní, zakázal plesy (určil, koľko sa ich môže usporiadať do roka)
- ani jedno manželstvo nedopadlo dobre
- do Márie Izabely Parmskej bol zamilovaný, no ona ho určite nemilovala (po jej smrti našiel korešpondenciu s jeho sestrou Kristínou a zistil, že ich vzťah bol viac ako priateľský)

- odmietol sa oženiť 2. krát - tu rozpor medzi ním a jeho matkou
- nakoniec matke podľahol a vzal si Máriu Jozefínu Bavorskú - neprišlo k naplneniu manželstva, po 2 rokoch zomiera, nešiel jej ani na pohreb
- nie sú známe ani milostné aféry - 1. manželstvo ho poznačilo
- od úradníkov vyžadoval úplnú lojalitu, ale št. služba im zaručovala živobytie do konca života
- v prezlečení navštevoval úrady - malé chyby a vyhadzoval (vyhodený išiel na ulicu, nedostal podporu)
- zrušil trest smrti, zaviedol nový trestný a občiansky poriadok (platil pre všetkých bez výnimky)
- poddaný nesmie pred feudálom kľaknúť a bozkať ruku, zrušil nariadenie, že ženy na 1 strane stola a chlapi na druhej
- hustá sieť donášačov - odvtedy sa tu vytvoril bezpečnostný byrokratický aparát
- systém tajnej služby

Od 1765 bol spoluvládcom Márie Terézie, bez schválenia senátu, a nemeckým cisárom, za uhorského kráľa sa korunovať nenechal, lebo uhorská šľachta bojkotovala reformy.
Je typickým predstaviteľom osvietenského absolutizmu, v súvislosti s ním hovoríme o tzv. jozefinizme. Odmietal moc cirkvi, bol vzdelaný a proreformne orientovaný. V štátnej správe presadzoval centralizáciu a germanizáciu v snahe o vybudovanie jednotnej ríše. Podporoval však aj národné jazyky jednotlivých oblastí, čo spôsobilo rast národného povedomia. Patenty pre rozvoj krajiny neboli prijaté šľachtou.

1781 - Patent o zrušení nevoľníctva
- vrátil roľníkom osobnú slobodu - uvoľnila sa sila pre manufaktúrnu výrobu
- uhorská šľachta ho odmietla, uhorský snem ho prijal až 1785, v praxi 1790
- iba osobná sloboda, poddanské povinnosti ostali
- (zavedenie nevoľníctva: u nás - 1514 po Dóžovom povstaní Opusom tripartitom, v Čechách - po 30-ročnej vojne; koniec - 7. septembra 1848)
- 1781 v rakúskych a českých krajinách, 1785 v Uhorsku, 1790 bolo schválené uhorským snemom: poddaní získali mnohé práva a slobody (mohli sa slobodne sťahovať a ženiť), čo bolo prínosom pre rozvoj monarchie.