Jozef II. a 10 rokov jeho vlády

Dôvody vytvorenia reforiem Jozefa II.:
1.vnútorné
a) hosp. zaostalosť
b) poliť. nejednotnosť
2.vonkajšie straty vo vojnách (straty Sliezska) - vojna s Pruskom o rakúske dedičstvo 1740-48
- 7-roč. vojna 1756-63

Reformy:
1.centralizmus z Viedne
2.germanizácia
3.rozvoj manufaktúr
4.urbarialny patent – povinnosti poddaných, práva vrchnosti
5.robotný patent – zmierňoval poddanské povinnosti
6.zrušenie nevoľníctva – Jozef II; povstanie v severovýchodných Čechách 1775
7.tolerančný patent – obmedzil cenzúru
8.školská reforma.

Jozefínske obdobie:

- 10 rokov jeho vlády
- 6 tis. reforiem, nariadení a zákonov
- ostali v platnosti iba 2, ostatné na smrteľnej posteli odvolal

Jozef II.:

- od r. 1765 spoluvládca (po smrti Františka Lotrinského)
- bol pokrokovejší ako jeho mama, jej reformy sa mu zdali pomalé a nedostatočné
- ako človek bol veľmi nepríjemný, všetci ho nenávideli, uhorská šľachta najviac
- keď zomrel, nesmútilo sa ale oslavovalo (ohňostroj…)
- mal osobné kontakty s vedcami, veľa cestoval
- chcel z monarchie vytvoriť moderný štát
- bol vlažný katolík, bol filozof-kozmopolita - to sa nepáčilo jeho matke
- jeho osobný život bol nešťastný
- bol prísny, asketický, tvrdohlavý, neskrotný, povýšenecký, sarkastický, náladový, spurný, popudlivý
- vymedzil kalorickú hodnotu stravy, obmedzil kúrenie, predal 1 kráľ. koní, zakázal plesy (určil, koľko sa ich môže usporiadať do roka)
- ani jedno manželstvo nedopadlo dobre
- do Márie Izabely Parmskej bol zamilovaný, no ona ho určite nemilovala (po jej smrti našiel korešpondenciu s jeho sestrou Kristínou a zistil, že ich vzťah bol viac ako priateľský)

- odmietol sa oženiť 2. krát - tu rozpor medzi ním a jeho matkou
- nakoniec matke podľahol a vzal si Máriu Jozefínu Bavorskú - neprišlo k naplneniu manželstva, po 2 rokoch zomiera, nešiel jej ani na pohreb
- nie sú známe ani milostné aféry - 1. manželstvo ho poznačilo
- od úradníkov vyžadoval úplnú lojalitu, ale št. služba im zaručovala živobytie do konca života
- v prezlečení navštevoval úrady - malé chyby a vyhadzoval (vyhodený išiel na ulicu, nedostal podporu)
- zrušil trest smrti, zaviedol nový trestný a občiansky poriadok (platil pre všetkých bez výnimky)
- poddaný nesmie pred feudálom kľaknúť a bozkať ruku, zrušil nariadenie, že ženy na 1 strane stola a chlapi na druhej
- hustá sieť donášačov - odvtedy sa tu vytvoril bezpečnostný byrokratický aparát
- systém tajnej služby

Od 1765 bol spoluvládcom Márie Terézie, bez schválenia senátu, a nemeckým cisárom, za uhorského kráľa sa korunovať nenechal, lebo uhorská šľachta bojkotovala reformy.
Je typickým predstaviteľom osvietenského absolutizmu, v súvislosti s ním hovoríme o tzv. jozefinizme. Odmietal moc cirkvi, bol vzdelaný a proreformne orientovaný. V štátnej správe presadzoval centralizáciu a germanizáciu v snahe o vybudovanie jednotnej ríše. Podporoval však aj národné jazyky jednotlivých oblastí, čo spôsobilo rast národného povedomia. Patenty pre rozvoj krajiny neboli prijaté šľachtou.

1781 - Patent o zrušení nevoľníctva
- vrátil roľníkom osobnú slobodu - uvoľnila sa sila pre manufaktúrnu výrobu
- uhorská šľachta ho odmietla, uhorský snem ho prijal až 1785, v praxi 1790
- iba osobná sloboda, poddanské povinnosti ostali
- (zavedenie nevoľníctva: u nás - 1514 po Dóžovom povstaní Opusom tripartitom, v Čechách - po 30-ročnej vojne; koniec - 7. septembra 1848)
- 1781 v rakúskych a českých krajinách, 1785 v Uhorsku, 1790 bolo schválené uhorským snemom: poddaní získali mnohé práva a slobody (mohli sa slobodne sťahovať a ženiť), čo bolo prínosom pre rozvoj monarchie.
1781 - Tolerančný patent
- zabezpečoval náboženskú slobodu pre 3 cirkvi (katolícka, evanjelická, pravoslávna)
- zrušenie žobravých rádov, ponechal len charitat. a školské rády
-zrovnoprávňoval náboženstvá v monarchii s katolicizmom
- prežili len tieto dva zákony Jozefa II.
- po jeho smrti - Leopold II. - znovu zavedenie cenzúry -> koniec jozefínskeho obd.

1782 - Židovský patent
- právo sťahovať sa do miest, zamestnanie, školy

1785 - územná reforma
- rozdelil Uhorsko na 10 dištriktov, dosadil viedenských úradníkov (takí, ktorí mu boli oddaní).


1788 - obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a vytýčil aj sankcie. Ratio educationis vytyčuje vyučovacie ciele a obsah vzdelávania utilitaristicky, so zreteľom na potreby zamestnania jednotlivých spoločenských tried. Rozdeľuje školy na ľudové a latinské.

Reformy namierené proti cirkvi:

a) zrušenie 50% kláštorov a mníšskych rádov. Ponechal len kláštory a rády, ktoré sa venovali zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Zrušeným kláštorom odobral pôdu (raabizácia), a tú mohli následne získať ľudia. Na tejto pôde sa často vytvárali veľkostatky (sekularizácia). Tvrdo zasahoval aj proti jezuitom, ktorí boli proti reformácii.

b) Vylúčenie štúdia teológie z univerzít. Namiesto toho vytvoril špeciálne školy na prípravu kňazov (len pre katolíkov) – štátne generálne katolícke semináre ( napr. v Bratislave, študoval tu aj Bernolák).

Reforma štátnej správy:

Presadil centralizmus (centrom ríše bola Viedeň), germanizáciu. Štátny aparát tvorili odborníci a Uhorsko bolo rozdelené na 10 dištrichtov, zdanil uhorskú šľachtu.

Po vypuknutí revolúcie vo Francúzsku sa začali čoraz viac ozývať hlasy namierené proti Jozefovi. (najmä uhorská šľachta, ktorá nesúhlasila s jeho reformami). A tak bol donútený krátko pred smrťou odvolať všetky svoje reformy okrem zrušenia nevoľníctva a tolerančného patentu. Zomrel na tuberkulózu, ktorou sa nakazil počas bojov po boku Ruska proti Osmanskej ríši.
V duchu reforiem Jozefa II. vládol aj jeho brat Leopold II. (1790-1792). Po ňom na trón nastupuje František II. (1792-1835), ktorý sa pod vplyvom udalostí vo Francúzsku rozhodol pre návrat ku konzervatívnej forme vlády.