Slovanské hradiská dlho odolávali svojim nepriateľom, ale po čase stratili svoju funkciu. Ich drevené opevnenia prestali odolávať novodobým, zbraniam. Až v Uhorsku za vlády Arpádovcov sa začali budovať nové kamenné hrady a obnovovať staré slovanské hradiská (napr. Beckov, Nitriansky hrad, Devín a pod.). O rozvoj hradov sa zaslúžili najmä Belo III. a Belo IV.

Typy hradov
Hrady slúžili ako sídla bohatých veľmožov, žúp, alebo ako obranné pevnosti. Ľudia z dediny sa pri útoku presunuli do hradu a vyčkali, kým boj skončil.

Župný hrad
V župných hradoch bývali župani, ktorí spravovali časti krajiny (jednotlivé župy). Župani riešili spory v župe medzi občanmi. Často pomáhali kráľovi pri útoku na nepriateľa.

Obranný hrad
V obranných hradoch sa sústreďovali vojaci pod vedením rytierov na ochraňovanie územia. Takéto hrady vznikali na hraniciach ríše. Z vysoko umiestnených hradných veží bolo zvyčajne veľmi ďaleko dovidieť. Hrad ako sídlo kráľa
Hlavný hrad, v ktorom prebýval kráľ, sa nachádzal v centre ríše. Bol to najlepšie chránený hrad z celého kráľovstva. Stavba hradu
Hrad tvorili tri nádvoria: dolné, stredné a horné nádvorie. Hradná brána sa nachádzala pri vstupe do hradu. Veľké dubové dvere popretĺkané železnými klincami sťažovali nepriateľovi prejsť cez ňu. Vysoko nad bránou sa nachádzali vyhliadkové veže, na ktorých strážili vojaci okolie hradu. Na nádvoriach sa nachádzali domy zručných remeselníkov. Prívod vody zabezpečovali studne. Hradný pán spolu so svojou rodinou prebýval v srdci hradu - v citadele. Citadela bola najstráženejším miestom hradu. Mala dokonca aj vlastnú studňu. Celý hrad obklopovalo hrubé kamenné opevnenie, ktoré obkolesovala vodná priekopa. Obyvatelia hradu
V hrade žil pán a jeho rodina, kňaz, rôzni sluhovia (napr. kráľove páža, čistič latrín a pod.). O zábavu kráľovskej rodiny sa staral šašo. Šašo bol často dobrým kráľovým radcom. V hrade prebývala posádka na čele s rytiermi, ktorí sa starali o bezpečie kráľa. Význam hradu
V časoch mieru hrad slúžil ako úrad, domov, sklad, dokonca i trh. V období vojny sa stal ťažko dobytnou pevnosťou. Mnohé hrady sa zachovali dodnes a týčia sa nad okolitou krajinou ako spomienka na dávnu minulosť a zručnosť vtedy žijúcich ľudí.

Prvé hrady na území Slovenska, ktoré bolo súčasťou uhorského kráľovstva, vznikali v priebehu 11. - 13. storočia. V tomto období sa vytvárali menšie územné časti - kráľovské komináty (župy), ktorých centrom boli župné hrady. Toto územné členenie čiastočne nadväzovalo na systém hradísk, ktoré sa vytvorili v období Veľkej Moravy. Napríklad hrady v Nitre a Bratislave existovali ďalej ako centrá správy, výroby a cirkevného života. Sídla nových uhorských župných centier vznikli na starých veľkomoravských hradiskách v Starom Tekove a na Zemplíne. Trenčiansky a Spišský hrad stáli najneskôr už v 2. polovici 11. storočia. Niektoré hrady sa budovali nanovo, ale len z hliny a dreva ako staršie. Boli to malé pohraničné sídla, ktoré mali obranný charakter, ako napr. Stupava, Holíč, Hlohovec a Beckov. Od 13. storočia sa väčšina župných hradov začala prestavovať na kamenné.

HRAD bol opevneným sídlom stredovekého pána - mohol to byť kráľ, šľachtic, alebo dokonca biskup. Na hrade netrávil všetok svoj čas; významnejší páni mali hneď niekoľko hradov a cestovali medzi nimi spoločne so svojou družinou. Niektoré črty stredovekého hradu možno nájsť už na neskororímskych pevnostiach a mestských hradbách, ktoré sa často vyznačovali buď vežami vyčnievajúcimi z hradieb, alebo strážnou bránou s dvoma vežičkami. Uplynulo však mnoho storočí, kým stredovekí stavitelia napodobnili tento štýl. Po páde Ríma hostili germánski a keltskí náčelníci svoje vojnové hordy v drevených stavbách pripomínajúcich stodoly. Okolo roku 1000 budovali miestny páni v severnom Španielsku a západnom Francúzsku podobné kamenné stavby, ktoré niekedy mohli odolávať útoku nepriateľov. Tieto budova boli obohnané valom z kameňa alebo hliny a mnoho z nich (tzv. motty - malé vežové hrady) stálo na umelom pahorku. V našom prostredí sa od 8. storočia stavali opevnené hradiská, ktoré možno považovať za predchodcov neskorších hradov.

Obrana proti obliehaniu
Hrad bol postavený tak, aby odolal obliehaniu a vydržal priame útoky, streľbu z takých zbraní, ako boli stroje na vrhanie kameňov a obliehacie barany a kopanie tunelov. Hrady sa budovali na skalách, ako v prípade Harlechu, Gaillardu alebo mnohých hradov v Porýní, prípadne ich obklopovala voda, ako napríklad Caerphilly.

Veža a hradné nádvorie
Prvé hrady začali stavať okolo r. 950 rytieri a lordi. K hradom vtedy patrili návršia alebo násypy obkolesené priekopou. Na vrchole bola drevená strážna veža, nazývaná motte. Na hradnom nádvorí boli obytné časti, stajne, sýpky a stodoly. Rané hrady ( hradiská ) boli chránené vysokou drevenou ohradou, nazývanou palisáda.

Kamenné hrady
Asi od r. 1070 mali veľké hrady kamenné veže, nazývané citadely ( hradné veže ). Londýnsky Tower – prvá citadela v Anglicku – bol postavený v r. 1087. Vo veži sa skladovali potraviny a zbrane, žili tam rytieri a ich poddaní. Väzňov držali v žalári.