Erb grófa Beňovkého

Starší uhorskí genealógovia a heraldici,I., Nagy a G. Csergheö vychádzajú z roku 1423, kedy bol rodine Beňovskovcov udelený erb a ich majetok sa rozdelil medzi Benjamína (Beňov) a Urbana (Urbanov) Beňovskovcov.1 V archíve rodiny Ambrózyovcov sa zachovali aj staršie listiny (Ostrihomská kapitula, 1360), ktoré potvrdzujú majetky Petra Gozadara, Mikuláša Posara a Petra Zalu (Ostrihomská kapitula, 1447), ako aj ich majetky v Patinciach a Marcelovej (Budín, 1447) a ďalšie písomnosti, dopĺňajúce údaje o majetkoch vo Vrbovom a Lehniciach.

Erb, ktorý udelil kráľ Maximilián Jurajovi Beňovskému v roku 15772, tvorí modrý štít, v ňom je na zelenom trojvrší položená zlatá koruna so strieborným polmesiacom s dvoma zlatými šesťcípovými hviezdami na rohoch.3 J. Siebmacher a G. Csergheö4 uvádzajú tri erby rodu Beňovskovcov: a) v modrom štíte na zelenom vrchu je zlatá koruna so strieborným mesiacom a s dvoma zlatými šesťcípovými hviezdami na jeho rohoch; b) erb grófa Mórica Beňovského, ktorý opíšeme ďalej; c) v modrom štíte na zelenom trojvrší je zlatý polmesiac s jednou šesťcípovou zlatou hviezdou nad ním. Gy. Andrássy uviedol všetky tri erby vo farbe.5
Encyklopédia Slovenska6 vo farebnej prílohe k heslu ERBY obsahuje ako vzor erb grófa Mórica Beňovského, resp. erb rodu Beňovskovcov, ako ho evidujú aj Libri regii v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti.7 Takto ho zaradil do čiernobielych fotopríloh svojej monografie o Móricovi Beňovskom aj poľský autor Janusz Roszko.8

Móric Beňovský, po dezercii z uhorskej armády, po ilegálnom opustení hraníc Uhorska, bojoch v poľských jednotkách proti Rusom, odsúdení do sibírskej katorgy, úteku z Bolšerecka, oboplávaní brehov Ázie a Afriky, po prvom pobyte na Madagaskare v službách francúzskeho kráľa, odkúpení Viesky a usadení sa v nej požiadal cisárovnú o milosť. Odvolal sa na zásluhy svojho rodu a na mnohé príhovory a intervecie. Dňa 17. októbra 1777 mu cisárovná Mária Terézia udelila amnestiu s platnosťou pre všetkých jeho legitímnych potomkov. Toto je rozhodujúci, takmer zázračný a všetko ďalšie ovplyvňujúci terminus a quo v živote Mórica Beňovského. Amnestia - litterae grationales bola zverejnená aj na generálnej kongregácii Nitrianskej stolice 20. marca 1778.9
Večne nepokojný duch Mórica Beňovského cielil vyššie a už 27. marca 1778 Dvorská uhorská kancelária predložila cisárovnej návrh na udelenie grófskeho titulu barónovi Móricovi Beňovskému - o čo požiadal sám na kolenách a s odvolaním sa na zásluhy svojho rodu do desiateho kolena, ako aj to, že rozšíril rodové majetky v Nitrianskej stolici, kde kúpil od grófa Pongráca Viesku za 35 000 zlatých.

Dvorská uhorská kancelária však najprv otvorene vyjadrila voči udeleniu titulu veľké výhrady.10 Upozornila predovšetkým na základný a vážny problém, že životné osudy, ktoré sa nedajú zamlčať, Mórica Beňovského vôbec neoprávňujú na udelenie titulu grófa. Jeho zásluhy o vlasť a kráľovnú sú otázne. Veď bez súhlasu cisárovnej slúžil v armádach cudzích vládcov. Hoci ako poľahčujúcu okolnosť možno zvážiť jeho zložité rodinné pomery, ťarchu dlžôb i to, že vojenské služby ponúkol francúzskemu kráľovi, zaťovi cisárovnej. Peniaze za tieto služby investoval a naďalej investuje v Uhorsku. Toto celkovo negatívne hodnotenie vyslovila Dvorská uhorská kancelária a doplnila ho s odvolaním sa na rozhodnutie samej cisárovnej, pretože kancelária nepozná politické dôvody. Rýchlosť s akou Móric Beňovský získal titul grófa a litterae armales však dokazuje, že v pozadí stál niekto mocnejší ako Dvorská uhorská kancelária, kto intervenoval. Ako často v živote Mórica Beňovského stojíme pred záhadou, na ktorú tentoraz už taká ťažká odpoveď nie je; Beňovský bol zatiaľ pod ochranou francúzskeho dvora, pretože ten ho mohol ešte potrebovať.

Už 3. apríla 1778 podpísala cisárovná Mária Terézia grófsky diplom "milovanému synovi" Móricovi Beňovskému, či zároveň aj litterae armales s honosným, rozšíreným rodovým erbom. V Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti v Libri regii sa zachoval skrátený text s farebným návrhom erbu11 a v archíve rodiny Ambrózyovcov je originál12, litterae armales, odovzdaný osobne Móricovi Beňovskému s 20 pergamenovými stranami latinského textu. Erb je tu osadený akoby v oltárnej architektúre. Nad erbom je uhorský štátny znak, vpravo anjel na oblaku trúbi na trúbke, vľavo je červený plášť. Vpravo pod erbom je ženská postava s prilbou a perím v modrom plášti posiatom ľaliami, v pravej ruke drží ďalekohľad opretý o koleno; pod ľavou rukou sú položené dve zástavy, modrá a zlatá; pod nohami je reťaz a kanón. Litterae armales sa zachovali od Zuzany Hönschovej, manželky grófa Mórica Beňovského v ženskej línii až dodnes po rodinu Ambrózyovcov13 - ich skrátený preklad:
"Mária Terézia, cisárovna (nasledujú všetky jej tituly), tebe, náš verný, milovaný, vznešený Móric Beňovský, v súčasnosti v službách francúzskeho kráľa, brigádny generál, rytier vojenského rádu sv. Ľudovíta, plukovník a gubernátor Madagaskaru pozdrav a milosť. Keďže z nášho trónu vďaka aj našim predchodcom, uhorským kráľom, vychádza jas ako svetlo zo slnka a k našej kráľovskej hodnosti z Prozreteľnosti božej patrí aj rozmnožovať počet poddaných zaslúžilých o náš dom, teba Móric Beňovský ozdobeného zvláštnymi darmi a chvályhodnými cnosťami, naším dobrotivým rozhodnutím a omilostením, hoci si v službách francúzskeho kráľa ako brigádny generál, plukovník a gubernátor Madagaskaru, potomka starého šľachtického rodu, zaslúžilého v službách našich predchodcov, (čo chceš ešte rozmnožiť), z našej cisársko-kráľovskej milosti pripájame - aby zjasnela tvoja cnosť, zväčšila sa v našich službách - k spoločenstvu vyznačených titulom gróf, po nemecky Graf, vznešený a urodzený po nemecky Hoch und Wohlgebohrener, vrátane tvojich dedičov a potomkov obojeho pohlavia, legitímne narodených na všetky časy, aby boli aj oni účastní milostí, privilégií, slobôd a výhod v Uhorsku podľa starých zvykov a aby to bolo všetkým jasnejšie, schvaľujeme tvoj starý, vznešený, používaný erb a doplňujeme ho takto: vojenský štít je štvrtený; prvá časť je červená so zlatým grifom (znázorňujúcim obratnosť a odvahu), s chvostom pomedzi nohami, rozpätými krídlami, červeným doľava vyplazeným jazykom, napriamenou šabľou so zlatou rukoväťou.

V druhej a tretej striebornej časti je purpurové rameno so zeleným vavrínovým vencom, držiace modrú zástavu stočenú okolo kopije, na ktorej je zlatá šesťcípová hviezda, v druhej štvrti smerujúce doľava, v tretej doprava. Štvrtá časť erbu poukazuje na útrapy, ktoré si znášal na oceánoch, znázorňuje loď brázdiacu more s troma napätými bielymi plachtami. Z päty štítu vyrastá modrý pyramídový hrot s troma francúzskymi zlatými ľaliami v polohe... . Na malom srdcovom štíte je znamenie udelené našimi uhorskými predchodcami: v modrom štíte strieborný mesiac na zlatej uhorskej korune, na rohoch mesiaca sú dve zlaté hviezdy. Ponad celým veľkým štítom je grófska koruna, nad ňou sú tri turnajové zamrežované korunované prilby vyplnené purpurom so zlatým okrajom a obopnuté zlatou retiazkou s príveskom. Nad prvou korunkou, ktorá je v strede a najvyššie položená, zo štítového mesiaca s hviezdami vyrastajú dve biele perá medzi dvoma orlími krídlami spolovice modrými a spolovice zlatými, aby sa nekládol kov na kov a farba na farbu. Z druhej prilby, ktorá je vpravo, vyrastá štítový grif. Nad treťou prilbou je štítové rameno s vencom a zástavou. Od strednej prilby vľavo i vpravo obopína celý štít plášť, vpravo modrý so zlatým hermelínom, vľavo červený so strieborným hermelínom. Štít podopierajú dvaja nahí divosi, akísi lesní muži; okolo hlavy i bedier majú zelené vence, jeden v pravici a druhý v ľavici držia stromky vytrhnuté aj s koreňmi. Pod štítom na stuhe je napísané čiernymi rímskymi písmenami IN ADVERSIS ET PROSPERIS (V šťastí i neštastí, v protivenstvách i úspechu), čo má vyjadriť tvoje niekdajšie útrapy i terajšie radostnejšie podmienky.

Toto všetko zručne a umelecky, farebne presne a jasne namaľoval na začiatku, či v záhlaví diplomu náš kráľovský maliar s naším súhlasom a slobodným rozhodnutím. Tebe, Móric Beňovský, udeľujeme horeopísaný, vylepšený a zobrazený erb, aby si ho používal na všetky čestné a vhodné príležitosti, výpravy, vážne i vtipné vojenské hry, pešie i jazdecké zástavy, štíty, bandériá, zástavy, náhrobky, klenoty, prstene, prívesy, pečate, nábytok bez akejkoľvek prekážky - aj pre svojich dedičov obojeho pohlavia, narodených legitimne - a môžeš ho používať so všetkými slobodami, právami, privilégiami v Uhorsku a v iných krajinách, kde sa uznávajú privilégiá grófov. Tvoj doterajší rodový erb nielenže potvrdzujeme, ale ho aj dopĺňame a vylepšujeme a udeľujeme tebe, tvojim dedičom a potomkom obojeho pohlavia právo používať titul gróf. Všetkým našim cirkevným a svetským poddaným akéhokoľvek stavu, stupňa a hodnosti prikazujeme, aby teba a všetkých tvojich bez pochybností, slovom a písmom nazývali a ctili titulom gróf, opakom privolajú na seba náš hnev. Ako potvrdenie povedaného toto dávame tebe a tvojim našu privilegiálnu listinu s naším podpisom, potvrdenú našou tajnou veľkou pečaťou, ktorú používame ako uhorská kráľovná. Dané rukami Františka Esterházyho, kancelára Dvorskej uhorskej kancelárie (a za prítomnosti 32 arcibiskupov, biskupov, grófov a iných hodnostárov kráľovstva - s menami a titulmi). Viedeň, 3. apríla 1778, v 38. roku nášho panovania."

Listina sa publikovala v ten istý deň, 3. apríla 1778 zapísali Mórica Beňovského do evidencie grófov a 23. augusta 1778 mu vydala Dvorská kancelária potvrdenku o zaplatení taxy 40 florénov.14
Nebyť toho, že dcéra cisárovnej Márie Terézie, Mária Antoinetta, sa vydala do Paríža za francúzskeho kráľa, Móric Beňovský by bol skončil tak, ako väčšina mužských potomkov tohto slovenského rodu, ktorý predsa len preslávil najviac on, a to nielen devízou IN ADVERSIS ET PROSPERIS, v šťastí i nešťastí, v protivenstvách i úspechu.