Starší uhorskí genealógovia a heraldici,I., Nagy a G. Csergheö vychádzajú z roku 1423, kedy bol rodine Beňovskovcov udelený erb a ich majetok sa rozdelil medzi Benjamína (Beňov) a Urbana (Urbanov) Beňovskovcov.1 V archíve rodiny Ambrózyovcov sa zachovali aj staršie listiny (Ostrihomská kapitula, 1360), ktoré potvrdzujú majetky Petra Gozadara, Mikuláša Posara a Petra Zalu (Ostrihomská kapitula, 1447), ako aj ich majetky v Patinciach a Marcelovej (Budín, 1447) a ďalšie písomnosti, dopĺňajúce údaje o majetkoch vo Vrbovom a Lehniciach.

Erb, ktorý udelil kráľ Maximilián Jurajovi Beňovskému v roku 15772, tvorí modrý štít, v ňom je na zelenom trojvrší položená zlatá koruna so strieborným polmesiacom s dvoma zlatými šesťcípovými hviezdami na rohoch.3 J. Siebmacher a G. Csergheö4 uvádzajú tri erby rodu Beňovskovcov: a) v modrom štíte na zelenom vrchu je zlatá koruna so strieborným mesiacom a s dvoma zlatými šesťcípovými hviezdami na jeho rohoch; b) erb grófa Mórica Beňovského, ktorý opíšeme ďalej; c) v modrom štíte na zelenom trojvrší je zlatý polmesiac s jednou šesťcípovou zlatou hviezdou nad ním. Gy. Andrássy uviedol všetky tri erby vo farbe.5
Encyklopédia Slovenska6 vo farebnej prílohe k heslu ERBY obsahuje ako vzor erb grófa Mórica Beňovského, resp. erb rodu Beňovskovcov, ako ho evidujú aj Libri regii v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti.7 Takto ho zaradil do čiernobielych fotopríloh svojej monografie o Móricovi Beňovskom aj poľský autor Janusz Roszko.8

Móric Beňovský, po dezercii z uhorskej armády, po ilegálnom opustení hraníc Uhorska, bojoch v poľských jednotkách proti Rusom, odsúdení do sibírskej katorgy, úteku z Bolšerecka, oboplávaní brehov Ázie a Afriky, po prvom pobyte na Madagaskare v službách francúzskeho kráľa, odkúpení Viesky a usadení sa v nej požiadal cisárovnú o milosť. Odvolal sa na zásluhy svojho rodu a na mnohé príhovory a intervecie. Dňa 17. októbra 1777 mu cisárovná Mária Terézia udelila amnestiu s platnosťou pre všetkých jeho legitímnych potomkov. Toto je rozhodujúci, takmer zázračný a všetko ďalšie ovplyvňujúci terminus a quo v živote Mórica Beňovského. Amnestia - litterae grationales bola zverejnená aj na generálnej kongregácii Nitrianskej stolice 20. marca 1778.9
Večne nepokojný duch Mórica Beňovského cielil vyššie a už 27. marca 1778 Dvorská uhorská kancelária predložila cisárovnej návrh na udelenie grófskeho titulu barónovi Móricovi Beňovskému - o čo požiadal sám na kolenách a s odvolaním sa na zásluhy svojho rodu do desiateho kolena, ako aj to, že rozšíril rodové majetky v Nitrianskej stolici, kde kúpil od grófa Pongráca Viesku za 35 000 zlatých.

Dvorská uhorská kancelária však najprv otvorene vyjadrila voči udeleniu titulu veľké výhrady.10 Upozornila predovšetkým na základný a vážny problém, že životné osudy, ktoré sa nedajú zamlčať, Mórica Beňovského vôbec neoprávňujú na udelenie titulu grófa. Jeho zásluhy o vlasť a kráľovnú sú otázne. Veď bez súhlasu cisárovnej slúžil v armádach cudzích vládcov. Hoci ako poľahčujúcu okolnosť možno zvážiť jeho zložité rodinné pomery, ťarchu dlžôb i to, že vojenské služby ponúkol francúzskemu kráľovi, zaťovi cisárovnej. Peniaze za tieto služby investoval a naďalej investuje v Uhorsku. Toto celkovo negatívne hodnotenie vyslovila Dvorská uhorská kancelária a doplnila ho s odvolaním sa na rozhodnutie samej cisárovnej, pretože kancelária nepozná politické dôvody. Rýchlosť s akou Móric Beňovský získal titul grófa a litterae armales však dokazuje, že v pozadí stál niekto mocnejší ako Dvorská uhorská kancelária, kto intervenoval. Ako často v živote Mórica Beňovského stojíme pred záhadou, na ktorú tentoraz už taká ťažká odpoveď nie je; Beňovský bol zatiaľ pod ochranou francúzskeho dvora, pretože ten ho mohol ešte potrebovať.

Už 3. apríla 1778 podpísala cisárovná Mária Terézia grófsky diplom "milovanému synovi" Móricovi Beňovskému, či zároveň aj litterae armales s honosným, rozšíreným rodovým erbom. V Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti v Libri regii sa zachoval skrátený text s farebným návrhom erbu11 a v archíve rodiny Ambrózyovcov je originál12, litterae armales, odovzdaný osobne Móricovi Beňovskému s 20 pergamenovými stranami latinského textu. Erb je tu osadený akoby v oltárnej architektúre. Nad erbom je uhorský štátny znak, vpravo anjel na oblaku trúbi na trúbke, vľavo je červený plášť. Vpravo pod erbom je ženská postava s prilbou a perím v modrom plášti posiatom ľaliami, v pravej ruke drží ďalekohľad opretý o koleno; pod ľavou rukou sú položené dve zástavy, modrá a zlatá; pod nohami je reťaz a kanón. Litterae armales sa zachovali od Zuzany Hönschovej, manželky grófa Mórica Beňovského v ženskej línii až dodnes po rodinu Ambrózyovcov13 - ich skrátený preklad: