referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Zhrnutie učiva Dejepis
Dátum pridania: 29.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mysho
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 945
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
-najväčšie európske mocnosti –more-Anglicko, parlamentná monarchia-pevnina Francúzsko, absolutistický štát
-ohradzovanie- 16.-17. storočie – manufaktúry (ručné dielne)
-buržoázia-finančníci, majitelia manufaktúr, obchodníci.
-1603-Stuartovci sa pokúšajú vládnuť absolutisticky
-vojna medzi kráľom Karolom I. a parlamentom (Oliver Cromwel)
-občianska vojna 1642-1648 -zvítazil Oliver Cromwell - diktátor
- 1649 – kráľ popravený ako zradca národa
- 1660 parlament pozval syna popraveného kráľa na trón- nemal vládnuť absolutisticky
- kedže to nesplnili ani jeho nástupcovia parlamnet v roku 1688 zosadil posledného Stuartovca Jakuba II.
- na trón povolal Wiliama III. Oranžského- musel podpísať Bill of Rights (Listinu práv)

-Francúzsko je nejednotné
- generalne stavy- zástupcovia šlachty, duchovenstva, meštianstva
- za vlády Ľudovíta XIII. sa o zavedenia absolutizmu usiloval prvý minister Richelieu.
- šlachtu zbavil vysokého postavenia, vytvoril nobú šlachtu ktorá mu bola oddaná
- 1661 na trón nastupuje syn Ľudovíta XIII. – Ľudovít XIV. (Kráľ Slnko)
- dal postavit rezidenciu pri Paríži vo Versailles
- minister financií zaviedol Merkantilizmus- podporovanie exportu a daval vysoké clo na import
- začiatkom 18. storočia upadá francúzsky absolutizmus do krízy
- rakúski Habsburgovci museli bojovať s Osmanskou ríšou a preto výbojné politiky Ľudovíta XIV. boli ulahčené
- Eugen Savojský- velitel protitureckej ofenzívy
- Habsburgovci bojujú o španielský trón kde zomrel kráľ
- v boji sa ocitol Ľudovít XIV. a Lepold I. Habsburský

- Anglicko bojovalo ako spojenec Rakúska le iba do chvíle kým nehrozilo že Španielsko bude patriť rakúskym Hasburgovcom
- Anglicko teda začalo podporovať Ľudovíta XIV. ale nechcelo aby Španielsko bolo pripojené k Francúzsku
-v tomto istom čase sa na druhej strane Európy odohrávala Severná vojna.
- bojovali v nej Rusko, Poľsko, Sasko, Dánsko proti Švédsku.
- Švédsko prišlo o veľmocenské postavenie a Rusko zísakalo prístup k Baltskému moru
- Španielsko, Francúzsko, Osmanská ríša a Švédsko postupne stratili svoje veľmocenské postavenie
- nahradili ich nové európske mocnosti- Prusko, Rusko
-Ignác z Loyoly- zakladateľ jezuitského rádu
- Barok – uprednostnoval nepravidelné tvary a prezdobenost, ,,vyrástol,, z talianskej renesancie, našiel uplatnenie aj v svetskom staviteľstve
-Osvietenstvo- myšlienkové hnutie ktoré malo za cieľ vyviesť ľudí z temnot neznalosti a povery
-Encyklopédia (1751-1780)- podielali sa na jej tvorení – Voltaire, Montesquieu, Rosseau.

- týmito myšlenkami sa ,, nadchli,, - Fridrich II. , Katarína II. a Jozef II.
- 1789 (Versailles) – zvolal Ľudovít XIV. generálne stavy- pretože nemal peniaze a chcel zlepšit finančnú stránku krajiny
- Tretí stav chcel aby každý mal jeden hlas pretože dovtedy mal kaŽdý stav iba jeden hlas.
- Tretí stav sa vyhlásil za Národné zhromaždenie
- 14.júla 1789 padla Bastila čím sa začala revolúcia
-Národné zhromaždenie prijalo v roku 1791 ústavu
- Niektorý poslanci Zákonodárneho zhromaždenia kráľovi neverili najmä Jakobíni
-tento postoj ku kráľovi podnietil európskych panovníkov k aktivite.Báli sa že to isté sa môže stat aj u nich
-začali sa pripravovat na vojnu proti Francúzsku
-Francúzsko ich však predbehlo a vyhĺasilo vojnu Rakúsku ktorému prišo na pomoc Prusko a dobýjali Francúzsko
-v roku 1792 ozbrojené gardy zatkli kráľa a v roku 1793 (v januári) ho popravili
- nasledovali voľby- zvolen´parlament sa premenoval na Konvent (mal všetku moc)

- Konvent zriadil výbor pre verejné blaho- predseda – Maximiián Roberspierre- udržoval poriadok veľmi kruto( Vláda gilotíni)
- po roku jeho vlády ho popravili aj s 21 spolupracovníkmi v roku 1794
- Francúzsko začalo vyhrávať vojny- vyhnali zo svojho územia cudzie vojská a obsadili Holandsko a ľavý breh Rýna
- v bojoch vynikal Napoleon Bonaparte
-Konvent odovzdal výkonnú moc päťčlenému direktóriu
-Direktórium zdedilo obrovské dhy a malo veľké výdavky na armádu- preto povolali Napoleona aby vyriešil finančnú stránku
- Napoleon to dokázal a v roku 1804 sa vyhĺásil za cisára Francúzov
- Francúzsku dal Občiansky zákonník (Code civil)

- zlepšil finančnú stránku tak že podporoval domáce podnikanie z ktorého plnuli štátu dane, ľudom dal prácu tým že podporoval stavbu ciest, mostov prístavov.
- začal vojnu s Anglickom- pri Trafalgarskom myse ho kapitán Nelson porazil
- v roku 1805 v bitke troch kráľov porazil pri Slavkove vojská ruského cára a rakúskeho cisára
-po tomto vítaztve uzavrel s Rakúsko v Bratislave mier
- Anglicko chcel zničit hospodársky- prinútil všetkých aby prerušili hospodárske styky s Anglickom
- ruský cár Alexander I. ho však neposlúchol
-Napoleon v roku 1812 ho s vyše polmiliónovou armádou napadol

- na začiatku sa Napoleonovi spočiatku darilo- neskôr však nemal kde utáborit svojich vojakov a vojaci trpeli zimou – preto sa Napoeon rozhodol pre ústup.
- generál Kutozov však nenechal Rusov ustupovať – úplne porazil Napoleona v bitke pri Berezine
-1813 v bitke pri Lipsku utŕžil daľšiu porážku
- Napoleón bol vyhnaný do vyhnanstva na ostrov Elba – pokúsil sa však o útek
-definitívne bol porazený v bitke pri Waterloo v júni 1815
-zakladanie kolónii v Severnej Amerike
- o vplyv v kolóniach súperili Francúzsko, Španielsko, Holandsko a Anglicko
-Anglická vláda pokladala osady za svoje kolónie na ktor=ych chcela zbohatnúť
- dala vysoké clo na farby, papier, sklo a iný tovar ktorý sa musel do Ameriky dovážať
- v roku 1773 zvýšila Anglická vláda clo na čaj proti tomu sa postavili bostonskí robotníci a vysypali čaj z lodí do mora- Bostonské pitie čaju
-1775-1781- americká vojna za nezávistlosť

-Američanov podporilo Francúzsko a Španielsko
-po 6 rokoch vojny muselo Anglicko uznať Amerike nezávistlosť
- 4. júla 1776 bola podpísaná už počas vojny nezávistlost američanmi ktorý verili že vyhrajú
-autorom bol Thomas Jefferson
-rozdelenie obyvateľstva – Republikáni a Federalisti
- Republikáni – chceli aby únia bola čo najvolnejším zväzkom štátov
- Federalisti- žiadali vytvoriť federúalnu vládu
- na severe rozkvitali priemselné centrá a prichádzali sem aj novousadlíci
-na juhu boli plantáže kde pracovali otroci, neprichádzali sem novousadlíci v takom počte
-1789 v marci- bola vyhlásená Ústava Spjených štátov amerických (USA)
- prvý prezident- George Washington

- v bezpráve boli indiáni ,černosi a otroci
- čím viac prichádzalo novousadlíkov tým viac zaberali pôdu Indiánom- nastali vojny medzi Indiánmi a ostatným obyvateľstvom
- časťIndiánov sa musela prispôsobit životu v mestách a čast žila v rezerváciach
-Novousadlíci prichádzali najmä na sever kde dostávali pôdu zadarmo- vznikli rozľahlé farmy a ranče
-na juhu prevládali bavlnikové a tabakové pantáže
- Sever chcel zaviseť clo na dovážaný tovar ktorý im konkuroval – Juh bol proti pretože vyvážali bavlnu
- Sever bol za zruženie otroctva – Juh bol proti lebo otroci pracovali na obrovských plantážach
-1861 sa stal prezidentom Abraham Lincoln odporca otrokárstva a zástanca ciel –vyhrali myšlienky severu za zrušenie otroctva a zavedenia cla
-Občianska vojna- 1861 do 1865- vítazstvo Severu- zrušenie otroctva
- Abraham Lincoln- 5 dní po skončení občianskej vojny navštívil divadlo kde ho zastrelil jeden herec
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.