Grécko je kapitalistický priemyselno-poľnohospodársky štát, ktorého výrobné sily sú na priemernej úrovni. Jeho hospodárstvo charakterizuje závislosť od zahraničného monopolného kapitálu. Priemysel sa v posledných rokoch intenzívne rozvíjal. Najväčší podiel na výrobe má textilný a odevný priemysel, potravinársky a chemický, výroba cementu, benzínu, nafty na kúrenie a do motorov, výroba hnojív, hliníka a textilných vláken. Grécko má početné náleziská nerastov – hnedé uhlie, žel. ruda, bauxit, magnezit.
Poľnohospodárska pôda je príliš rozdrobená (75% všetkých poľnohosp. závodov má výmeru menšiu ako 6 ha). Rozdrobenosť i nepriaznivá poloha v horských oblastiach sťažujú používanie modernej techniky. Umelé zavlažovanie je ešte málo rozšírené. Najviac pôdy sa obrába v Macedónii, strednom Grécku a na Peloponéze. Popredné miesto zaujíma pestovanie ovocia a zeleniny, viniča, tabaku, olejnatých plodín, bavlníka, chov oviec a kôz.
Charakteriztky Grécka
Grécko leží na Balkánskom polostrove. Patrí k nemu i množstvo ostrovov, najväčšími sú Kréta a Rodos.
Grécko je krajinou hnedých skál, belasého mora, dobiela sfarbených dedín, starovekých ruín a stredovekých chrámov. Mestá ako Atény sú plné nádherných pozostatkov po starovekej gréckej civilizácii, ktorá veľmi ovplyvnila vývoj v Európe. Roľníci na pestujú kukuricu, slnečnicu, melóny, hrozno na víno, ovocie, olivy a tabak.
Grécke jedlá sú populárne po celom svete. Uskutočňujú sa tu Olympijské hry. Prvé sa v Olympii konali v roku 776 pred n.l. Socha Discobola (vrhača disku) je dielom gréckeho sochára Myrona z obdobia okolo roku 450 pred n.l. Grécko je členom Európskej únie, každoročne prijíma mnoho turistov z celého sveta.
Popri leňošení na plážach s najstálejším slnečným počasím a výbornými klimatickými podmienkami, môžete vychutnať atmosféru antického staroveku pri návštevách historických pamiatok.
Staroveké Grécko
Staroveké Grécko tvorili samostatné mestské štáty, z ktorých každý mal vlastné zákony a zvyky. V Grécku tak vznikla nová spoločnosť s novými ideálmi. Každý mestský štát ležal na rovnej planine obklopenej horami, ktoré mestu zabezpečovali prirodzenú ochranu a hranice. Obyvatelia budovali okolo miest vysoké silné múry. Na vyvýšenom mieste stála akropola – opevnené miesto. V strede každého mesta bola agora – veľké námestie určené na zhromaždenie ľudu a trhy. Gréci boli výborní stavitelia. Preslávili ich mnohé chrámy, divadlá, štadióny. Ako stavebný materiál používali najmä mramor a vápenec. Základným architektonickým prvkom boli stĺpy: dórsky, koryntský, iónsky. Samostatným druhom umenia bolo sochárstvo. Sochári vytvárali dokonalé tvary ľudského tela. Sochy vyjadrovali pohyb, city i vášeň. Najväčší grécky sochár bol Hefaistos. Vytvoril zo zlata a slonoviny obrovskú sochu Dia, ktorá je na Olympii.
Gréci stvárnili svojich bohov v ľudskej podobe a v ich umení sa tak prejavoval relizmus. Vyvíjala sa tu bohato maľovaná keramika. Gréci ako obchodníci, námorníci a dobrodruhovia ovplyvnil mnohé ďalšie kultúry. Filozofi, lekári a vedci hlásali nové spôsoby myslenia, založené na pozorovaní a diskusii. Vznikalo nové umenie, architektúra a veda. K slávnym gréckym filozofom a vedcom patria Platón, Sokrates a Aristoteles. Grécka kultúra a umenie tvorili základ európskej vzdelanosti. Zrodili sa tu i najstaršie európske eposy básnika Homéra – Ilias a Odysea. Politiku výrazne ovplyvňovali rečníci. O verejných záležitostiach sa často viedli dlhé a vášnivé debaty. Vznikol nový typ vlády – demokracia.
Chlapci navštevovali gymnáziá. Začínali sa od 6 alebo 7 rokov učiť čítať, písať, tancovať, venovali sa hudbe a atletike. Písali na voskové tabuľky rydlom zvaným stilus. Vo veku od 7 do 20 rokov, keď sa stali občanmi, chlapci podstupovali náročný vojenský a športový výcvik. Potom vstúpili do armády. Dokonca aj deď sa oženili, museli až do svojich 30 rokov jesť a spať v spoločných kasárňach. Dievčatá sa od svojich matiek učili tkať a vykonávať domáce práce.
Gréci milovali umenie. Jeho súčasťou bolo divadlo. Herci hrali komédie i tragédie. Otec dejepisu bol Herodotos.
Kultúra v minulosti
Gréci boli výborní stavitelia . Stavali chrámy, divadlá, štadióny. Ako stavebný materiál používali najmä mramor a vápenec. Základným architektonickým prvkom boli stĺpy: dórsky, koryntský, iónsky. Samostatným druhom umenia bolo sochárstvo. Sochári vytvárali dokonalé tvary ľudského tela, sochy vyjadrovali pohyb, city i vášeň.
Najväčší grécky sochár bol Hefaistos. Vytvoril zo zlata a slonoviny obrovskú sochu Dia, ktorá je na Olympii.
Grécka kultúra a umenie tvorili základ európskej vzdelanosti. Zrodili sa tu i najstaršie európske eposy básnika Homéra – Ilias a Odysea. Chlapci navštevovali gymnáziá a venovali sa telesným cvičeniam a vojenskému výcviku. Dôležitou súčasťou gréckej kultúry sa stala veda. Postupne sa z nej zrodila filozofia. Otec dejepisu bol Herodotos. Starí Gréci milovali umenie. Jeho súčasťou bolo divadlo. Hrali sa tam komédie i tragédie.
Rhodos, Kréta, Zakynthos
Rodos má rozlohu 1398 km2, žije na ňom asi 91 000 obyvateľov. Hélios, Boh Slnka, daroval tomuto ostrovu podľa jednej z množstva legiend svoju večnú žiaru. Rodos je najväčším ostrovom súostrovia Dodekanesos a po Kréte, Euboi a Lesbose je štvrtým najväčším ostrovom Grécka. Vyskytuje sa tu množstvo pestrofarebných motýľov a je tu nádherná príroda. Vďaka tomu si ostrov vydobyl svoj názov ruža (ródos). Je mimoriadne cenený a už dlho turistami vyhľadávaný. Hlavnými turistickými cieľmi sú Odeon – štadión, Akropola, Ródsky hrad, antické i byzantinské stavby. Vnútrozemím sa tiahne horský hrebeň, dosahujúci vrcholom Ataviros nadm. výšku 1215 metrov. Na ostrove Rodos je najteplejšie počasie zo všetkých rekreačných stredísk v oblasti Stredozemného mora a v sezóne je tu jasné slnečné počasie bez daždivých dní.
Kréta je najväčším a najjužnejšie položeným gréckym ostrovom. Delí sa na 4 proviencie: Chania, Rethymnon, Heraklion a Lassithi. Pre svoju strategicky mimoriadne dôležitú polohu bola Kréta vždy cieľom inváhií dobyvateľov najmä počas minojskej éry a stopy vyše 8000 ročnej histórie možno vidieť dodnes. Krétksa krajina je mnohotvárna. Prekrásne piesočnaté pláže, vysoké pohoria striedajúce sa s úrodnými nížinami, úchvatné zálivy s atúrovým morom lákakjú množstvo turistov. V starom meste Rethymno zaujme benátska pevnosť Fortezzaô, ktorá bola postavená na obranu proti pirátom, Rimondiho fontána s bohatými architektonickými a skulpturálnymi dekoráciami, ktorá už stáročia zásobuje mesto pitnou vodou, prístav či radnica, prestavaná počas tureckej okupácie na mešitu.
Zakynthos je najväčší z Iónskych ostrovov, kde patria Korfu, Lefkada, Kefalonia a Odyseov ostrov Ithaka. Odpradávna je nazývaný tiež Zante, Levanta alebo ostrov vôní a svetla. Leží len 17 km od brehov polostrova Peloponéz. More je tu krištáľovo čisté a príjemne teplé. V mytológii je dokonca zmienka o tom, že ostrov si vybrala bohyňa lovu Artemis a boh svetla a veštby Apollon ako miesto odpočinku a zábavy. Ostrov je z veľkej časti hornatý a zalesnený, na jeho západe sú útesy, skalnaté brehy, ostrovčeky a jaskyne. Medzi najkrajšie patria tzv. Modré jaskyne, v ktorých je žiarivo modrá voda, akoby fosforeskujúca a vychádzajúca z hlbín mora. Pri juhovýchodnom cípe je najväčšia hĺbka mora v celom Stredomorí, nazývaná Inousská prepadlina, je hlboká až 4,5 km. Na východnom pobreží sa naskytá nádherný pohľad na nekonečné citrusové háje a úrodné nížiny. Jednou z najväčších atrakcií ostrova sú morské korytnačky. Vracajú sa tam, kde sa narodili, len 1-krát za život, dosahujú veľkosť až 1 meter a na Zakynte ich môžete vidieť hlavne v auguste. Najkrajšou scenériou ostrova je pláž Navagio (Pláž stroskotancov). Pred 20 rokmi tu stroskotala pašerácka loď vezúca cigarety a more ju vyvrhlo na pláž prístupnú len od mora a obklopenú bielym morským bralom. Milovníci histórie môžu navštíviť Byzantské a Solomonove múzeum, kostoly, archeologické nálezy z neolitu, smolnéo pramene pri dedinke Kery a kostol v dedine Maries zasvätený sv. Márii Magdaléne.
