Grécko je kapitalistický priemyselno-poľnohospodársky štát, ktorého výrobné sily sú na priemernej úrovni. Jeho hospodárstvo charakterizuje závislosť od zahraničného monopolného kapitálu. Priemysel sa v posledných rokoch intenzívne rozvíjal. Najväčší podiel na výrobe má textilný a odevný priemysel, potravinársky a chemický, výroba cementu, benzínu, nafty na kúrenie a do motorov, výroba hnojív, hliníka a textilných vláken. Grécko má početné náleziská nerastov – hnedé uhlie, žel. ruda, bauxit, magnezit.

Poľnohospodárska pôda je príliš rozdrobená (75% všetkých poľnohosp. závodov má výmeru menšiu ako 6 ha). Rozdrobenosť i nepriaznivá poloha v horských oblastiach sťažujú používanie modernej techniky. Umelé zavlažovanie je ešte málo rozšírené. Najviac pôdy sa obrába v Macedónii, strednom Grécku a na Peloponéze. Popredné miesto zaujíma pestovanie ovocia a zeleniny, viniča, tabaku, olejnatých plodín, bavlníka, chov oviec a kôz.

Charakteriztky Grécka

Grécko leží na Balkánskom polostrove. Patrí k nemu i množstvo ostrovov, najväčšími sú Kréta a Rodos.

Grécko je krajinou hnedých skál, belasého mora, dobiela sfarbených dedín, starovekých ruín a stredovekých chrámov. Mestá ako Atény sú plné nádherných pozostatkov po starovekej gréckej civilizácii, ktorá veľmi ovplyvnila vývoj v Európe. Roľníci na pestujú kukuricu, slnečnicu, melóny, hrozno na víno, ovocie, olivy a tabak.

Grécke jedlá sú populárne po celom svete. Uskutočňujú sa tu Olympijské hry. Prvé sa v Olympii konali v roku 776 pred n.l. Socha Discobola (vrhača disku) je dielom gréckeho sochára Myrona z obdobia okolo roku 450 pred n.l. Grécko je členom Európskej únie, každoročne prijíma mnoho turistov z celého sveta.

Popri leňošení na plážach s najstálejším slnečným počasím a výbornými klimatickými podmienkami, môžete vychutnať atmosféru antického staroveku pri návštevách historických pamiatok.

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko tvorili samostatné mestské štáty, z ktorých každý mal vlastné zákony a zvyky. V Grécku tak vznikla nová spoločnosť s novými ideálmi. Každý mestský štát ležal na rovnej planine obklopenej horami, ktoré mestu zabezpečovali prirodzenú ochranu a hranice. Obyvatelia budovali okolo miest vysoké silné múry. Na vyvýšenom mieste stála akropola – opevnené miesto. V strede každého mesta bola agora – veľké námestie určené na zhromaždenie ľudu a trhy. Gréci boli výborní stavitelia. Preslávili ich mnohé chrámy, divadlá, štadióny. Ako stavebný materiál používali najmä mramor a vápenec. Základným architektonickým prvkom boli stĺpy: dórsky, koryntský, iónsky. Samostatným druhom umenia bolo sochárstvo. Sochári vytvárali dokonalé tvary ľudského tela. Sochy vyjadrovali pohyb, city i vášeň. Najväčší grécky sochár bol Hefaistos. Vytvoril zo zlata a slonoviny obrovskú sochu Dia, ktorá je na Olympii.

Gréci stvárnili svojich bohov v ľudskej podobe a v ich umení sa tak prejavoval relizmus. Vyvíjala sa tu bohato maľovaná keramika. Gréci ako obchodníci, námorníci a dobrodruhovia ovplyvnil mnohé ďalšie kultúry. Filozofi, lekári a vedci hlásali nové spôsoby myslenia, založené na pozorovaní a diskusii. Vznikalo nové umenie, architektúra a veda. K slávnym gréckym filozofom a vedcom patria Platón, Sokrates a Aristoteles. Grécka kultúra a umenie tvorili základ európskej vzdelanosti. Zrodili sa tu i najstaršie európske eposy básnika Homéra – Ilias a Odysea. Politiku výrazne ovplyvňovali rečníci. O verejných záležitostiach sa často viedli dlhé a vášnivé debaty. Vznikol nový typ vlády – demokracia.

Chlapci navštevovali gymnáziá. Začínali sa od 6 alebo 7 rokov učiť čítať, písať, tancovať, venovali sa hudbe a atletike. Písali na voskové tabuľky rydlom zvaným stilus. Vo veku od 7 do 20 rokov, keď sa stali občanmi, chlapci podstupovali náročný vojenský a športový výcvik. Potom vstúpili do armády. Dokonca aj deď sa oženili, museli až do svojich 30 rokov jesť a spať v spoločných kasárňach. Dievčatá sa od svojich matiek učili tkať a vykonávať domáce práce.

Gréci milovali umenie. Jeho súčasťou bolo divadlo. Herci hrali komédie i tragédie. Otec dejepisu bol Herodotos.

Kultúra v minulosti

Gréci boli výborní stavitelia . Stavali chrámy, divadlá, štadióny. Ako stavebný materiál používali najmä mramor a vápenec. Základným architektonickým prvkom boli stĺpy: dórsky, koryntský, iónsky. Samostatným druhom umenia bolo sochárstvo. Sochári vytvárali dokonalé tvary ľudského tela, sochy vyjadrovali pohyb, city i vášeň.

Najväčší grécky sochár bol Hefaistos. Vytvoril zo zlata a slonoviny obrovskú sochu Dia, ktorá je na Olympii.