Celá jeho teória sa opiera o niekoľko základných kategórií, analýzou ktorých je možno pochopiť základné prístupy individuálnej psychológie k chápaniu človeka a osobnosti. Jedným zo základných pojmov je pocit menejcennosti, ktorý Adler považoval za základ všetkých charakterových vlastností. Jeho význam odvodil zo štúdia menejcennosti telesných orgánov, keď zistil, že poruchy určitého orgánu môžu osobitným spôsobom ovplyvniť životnú dráhu a charakter jednotlivca. Slabosť alebo znížená funkcia orgánov môže viesť k snahe o kompenzáciu, alebo až prekompenzáciu, vedúcu k nadpriemerným, niekedy aj geniálnym výkonom jednotlivcov. Pokiaľ je človek presvedčený a svojej hodnote a má dostatočnú dávku sebadôvery, nemá pocit vlastnej nedostatočnosti a menejcennosti. Keď však uverí, že nie je dosť dobrý, že má menšiu cenu než iní, získa subjektívny pocit odlišnosti od iných, nízkosti, nedostatku psychických alebo sociálnych schopnosti, nedokonalosti v niektorej sfére života, čo môže viesť k závažným poruchám osobnosti. Pocit menejcennnosti je teda negatívny pocit a ak je človek od detstva vychovávaný v duchu spolupráce a harmńie, miesto súťaživosti a snahy dostať sa vyššie nemusí vzniknúť. V tomto prípadá veľká úloha najmä rodičov a vychovávateľom. Veľký význam pripisoval Adler rodinnnej konštelácii a postaveniu dieťaťa v rodine, kde narodenie každého ďalšieho súrodenca vedie k zmene pozície súrodencov.
Podľa Adlera usilujú ľudia o výnimočnosť a nadradenosť preto, aby prekonali vlastnú nedostatočnosť a menejcennosť. Svoje miesto v spoločnosti sa snažia zabezpečiť si najrôznejším spôsobom, najčastejším úsilím o získanie pozornosti iných alebo úsilím o moc v mylnej predstave, že svojou osobitosťou sa ostatným ľuďom vyrovná. Mocenský orientovaný človek popiera úctu k ostaným a narúša tak spoločenskú harmóniu a spoluprácu. Úsilie získať moc, ovládať druhých strachom a moci vedú však často k poznaniu, že ani tieto snahy nie sú schopné zaistiť mu vytúžené uznanie. Vtedy sa jedinec cíti dotknutý a hľadá pomstu, bude ponižovať druhých takým spôsobom, ako sa sám cíti ponížený, alebo v presvedčení, že nikdy nič nedosiahne, sa celkom stiahne do ústrania. Pocit menejcennosti je podľa Adlera dôležitejším než sama menejcennosť. U jedných vyvoláva snahu o jeho prekonanie a sociálne platné, užitočné začlenenie sa, u druhých vedie k neurotickému ochoreniu, asociálnemu postoju, chorobnej snahe získať moc a prevahu nad inými. Neurózy, psychózy, perverzie, závislosti, kriminalita, svedčia o tom, že sa začlenenie človeka do spoločnosti nepodarilo.