Preto je základom adlerovskej terapie naučiť človeka vidieť vo svojich životných situáciách vplyv ctižiadosti a nedostatku odvahy. Musí byť privedený k tomu, aby k životu zaujal vecný a realistický vzťah, vzdal sa túžby byť niečím viac a znamenať viac, než je primeraná jeho silám. Tým sa privedie k zdravému životnému štýlu, odstránia sa uňho nenávisť, tendencia podceňovať, agresivita, vznetlivosť alebo precitlivelosť, sústredenie sa len na samého seba a vlastné priania, ústup zo spolupráce, chorobné ambície, pokrivený pohľad na skutočné pomery, fikcie a domnienky.
Adler označuje jednotné a jedinečné zameranie človeka, dlhodobú orientáciu človeka, dlhodobú orientáciu človeka počas celého jeho života, vzťahujúcu sa na chápanie seba, druhých a svojich životných cieľov ako životný štýl. Chybné koncepcie života vedú k vytváraniu fikcií a neadekvátnemu životnému štýlu (neprispôsobivosť, alkoholizmus, delikvencia). V spojení so životným štýlom prebieha výber priateľov, povolania, partnera a pod. Ten sa tvorí u dieťaťa v prvých rokoch života a zostáva v hlavných črtách zachovaný po celý život. Odhaľuje sa v riešení problémov, prístupe k životu a práci. Ak poznáme životný štýl človeka, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, ako sa zachová v budúcnosti, jeho úspechy aj neúspechy. Iný životný štýl má športovec, iný intelektuál. V zhode s tým organizuje svoj život a ignoruje všetko ostatné. Zdravý jednotlivec má vzťah k povolaniu, druhému pohlaviu a blížnym. Nie je prehnane citlivý ani prehnane ctižiadostivý. Je iným príjemný, a preto si ho vážia. Životný štýl, ktorého hybnou silou je vôľa k moci, prevaha je fikciou neurotikov, snívajúcich o živote ako javisku svojich triumfov. Pomerne dlho sa Adler domnieval, že základnou a univerzálnou ľudskou motiváciou je "voľa k moci" ako prostriedok na prekonanie pocitu menejcennosti. V posledných rokoch svojho života však kládol dôraz na sociálne úsilie, cit spolupatričnosti a spoluprácu. Byť človekom znamená mať pocit neúplnosti existencie a tvorivú prácu na jeho prekonaní, nájsť naplnenie svojho života. Preto Adler pripisuje veľký význam správnej výchove dieťaťa a zdravej rodinnej atmosfére.
Sociálna prirodzenosť človeka je základom potreby patriť do spoločnosti, cit spolupatričnosti. Najvyšším spoločenstvom, ku ktorému človek patrí, je ľudský druh, a zmysel pre spolupatričnosť je najhlbším sociálnym záujmom. Každý človek má od narodenia vrodenú silu, aby tento pocit rozvinul. Sociálne prostredie môže stimulovať alebo brzdiť pocit spolupatričnosti a identifikácie so skupinou, pocit vzájomnosti.