Spolupráca, dôvera, rešpektovanie jedinca, rovnaká hodnota všetkých a spoločná zodpovednosť sú základné znaky zdravého jedinca. Človek nemusí vyčerpávať svoju energiu na to, aby iným ukázal, akým je dorbým a ústyhodným človekom. Subjektívny postoj s úsilím niečím prispieť, uvedomenie si vlastnej hodnoty a užitočnosti vedie k tvorivému vyrovnaniu sa s prekážkami.
Akú odpoveď teda dáva Adler na otázku, v čom je zmysel života? Zmysel a naplnenie má ľudský život, riadený blahom celku, myšlienkou prínosu pre celok, ktorého som časťou, spoločné riešenie problémov života. Podľa Adlera ľudstvo prežilo len vďaka tomu a dosiahlo daný stupeň vývinu, že jedinci nežili izolovane, ale spolupracovali. Vo vzťahoch dochádza k dávaniu a prijímaniu, ktoré je základom pokroku ľudstva. Ideál dokonalej spoločnosti zaujíma miesto osobných ambícií a egoizmu. Adler nepopiera konflikty, ale tvrdí, že stav dnešného ľudstva je výsledkom ešte nedokončenej evolúcie, nedokonalosti ľudskej podstaty, ktorá má silnú voľu, ale nevytvorila v sebe dostatok altruizmu, ktorý dá zápasu tvorivý charakter, v zhode so záujmami ľudského rodu. Je zaujímavé sledovať a pokúsiť sa zaradiť myslenie. Je všeobecne známe, s akým úsilím sa Adler pokúšal vytvoriť teóriu, ktorý by bola viac uznávaná ako teória Freuda. Ak by sme Freuda chceli nazvať "historickým pesimistom" pokiaľ ide o budúcnosť spoločnosti a civilizácie, možno Adlera nazvať "historickým optimistom" v názore na konečný stav, ktorý ľudstvo má dosiahnúť.
"Vôbec nepochybujem, že niekedy - možno vo veeľmi vzdialenej budúcnosti - ľudstvo tento stupeň dosiahne, ak neprehrá v tejto evolúcii, na čo dnes existuje isté podozrenie", píše v jednej práci. Tým sa zároveň zreteľne a výrazne zaradil do toho obdobia, ktoré súčasní teoretici myslenia označujú moderna.