Ide o neskorší preklad básne Uvítání, ktorá bola v roku 1841 uverejnená v Květoch. Preloženú ju Štúr zaradil do svojej zbierky Spevy a piesne (vyšla vroku 1853). Vybrané myšlienky Ľudovíta Štúra "Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie sdruhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými." Ľ.Š.

"Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi." Ľ.Š.

"Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal; on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca." Ľ.Š.

"Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov." Ľ.Š.

"Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevyviedlo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje." Ľ.Š.

"Pusťme sa do skúmania bez predsudkov a s dušou túžiacou po pravde!" Ľ.Š.

"Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi; len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají." Ľ.Š.

"Celé dejiny sú v službách ducha, alebo inými slovami, pôsobia a vplývajú na ne duchovné záujmy, ako napríklad náboženstvo a štát, umenie a veda. Prostredníctvom tohto všetkého sa má ľudský rod stále viac a viac zušľachťovať, oslobodzovať a dospievať k vedomiu samého seba, má sa čoraz viac približovať k ideálu ľudského života." Ľ.Š.

"My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú." Ľ.Š.

"A kto počúva, počúva seba, alebo zákon - zákon pravdivý je rozumný, vec samu chcejúci, a človek sa potom rovnako rozumom riadi a riadiť sa musí; ak sa teda podriaďuje zákonu, podriaďuje sa sebe a nikomu inému, iba ak rozumu svojmu, ktorý pri tej istej veci by práve taký zákon bol musel urobiť, snáď nepatrne zmenený, ale v podstate ten istý. I koná teda človek, rozumu svojmu poslušný, slobodne, a sám on je slobodný." Ľ.Š.

"Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol." Ľ.Š.(lipa je stromom slovanských národov, dub je stromom germánskych národov - pozn. M. B.)

"Dávni predkovia verili, že človekovi, keď sa narodí, vychodí na nebi hviezda, a keď umiera, tak mu zhasína; to tiež môžeme povedať aj o národoch." Ľ.Š.

"Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva." Ľ.Š.

"Ak raz človek vypustí dušu, stane sa z tela mŕtvola, a tak ukončí svoj život aj každý jav, každá ustanovizeň, keď sa zriekne svojho poslania. A keď pretrvajú ešte nejaký čas, je to len mechanická existencia, podobne ako keď sa mŕtvola ihneď nerozloží." Ľ.Š.