Ľudovít Štúr

1831 prvé básnické pokusy
1836 v prvom ročníku Hronky vyšla prvá tlačená báseň Óda na Hronku
1838 v pražských Květoch uverejňoval cyklus básní Dumky večerní, až do augusta 1840
1839 počas štúdií v Halle navštívil kraje Lužických Srbov a z tejto cesty napísal cestopis Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839, ktorý vyšiel v Časopise Českého musea v roku 1839
1841 napísal dielo Starý a nový věk Slováků v staročeštine, ktoré vyšlo prvý krát až v roku 1935 v origináli, po slovensky prvý krát v roku 1994
1843 vydal anonymne v Lipsku národno-obranný spis Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn über die gesetzwidrigen Uebergriffe der Magyaren - Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov
1845 vydal vo Viedni polemický spis Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus - Devätnáste storočie a maďarizmus
1846 vydal diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej 1851 dokončil filozofické dielo Das Slawenthum und die Welt der Zukunft- Slovanstvo a svet budúcnosti (v nemčine), ktoré však prvý krát vyšlo až v roku 1867 v ruskom preklade Slavjanstvo i mir buduščago, neskôr vroku 1931 v pôvodnom znení a až v roku 1993 vyšlo v slovenčine
1852 dokončil spis O národních písních a pověstech plemen slovanských, vydaný v Prahe v roku 1853
1853 vyšla v Bratislave básnická zbierka Spevy a piesne Reč Ľ. Štúra na uhorskom sneme 17. novembra 1847

My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá naša túžba. Keď ale slobodu chceme, dajme slobodu tomu, kto ju vždy zastával, usaďme slobodu tam, kde bolo jej miesto a prítulok, keď ju v krajine utisli a zo všetkých kútov vyhnali. Pozrimeže len do stredného veku: kde sa tam rozvíjala a kde sa zachovávala sloboda, keď nie v mestách? Ak teda jej chceme napomôcť, dajme mestám politické práva tým viac, že ich ony mali a len po nepravde o ne prišli. Ale sa hovorí, že u nás slobody dosť, na to ale odpovedám, že áno, bolo jej dosť, a až mnoho zemianskej, ale opravdivej ľudskej veľmi málo. Všetko naše usporiadanie o tom svedčí. Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal. Politické práva miest ja i z tej pohnútky ďalej zastávam, že s politickými právami sú i meštianske práva a prisluhovania spravodlivosti v tuhom spojení. Kto tamtie má, má i znamenitejšie meštianske práva a inakšie sa mu ako druhému spravodlivosť prisluhuje. Dokazuje to celý beh nášho pravodavstva a prisluhovania spravodlivosti i z tohoto teda ohľadu žiadam, aby sa politické práva rozšírili a tým, ktorí ich už mali, navrátili.(Slov. nár. noviny, č. 238, 23. novembra 1847.)

Děvín, milý Děvín (Nápěv: Nitra, milá Nitra.)

Děvín, milý Děvín, hrade osířalý, povězže nám, kedy tvoje hradby stály? „Moje hradby stály včasích Rastislava, on byl mojím pánem, on Slovanstvu hlava." Děvín, milý Děvín, hrade osiřelý, kdyže tu otcové naši sněmy měli? „Vaši otcové tu sněmy držávali, když si Slavimíra za ochránce vzali." Děvín, milý Děvín, hrade osamělý, kedy na tvých hradbách korúhve se chvěly? „Korúhve se chvěly v časích Svatopluka, svalila je Němců a Maďarů ruka. A odtoho času i já ošedívám od žele, když se v mé dávné říše dívám. Hradby, moje slzy dolu mi padají, ony mutnú sestru Moravu dělají. Proto ona teče kalná do Dunaje, já padám, mně rovně zapadají kraje." Děvín, milý Děvín, časy tvé zapadly, na nás, volných otců syny, zlé připadly. Děvín, milý Děvín, hrade osiralý, povězže nám, kedy tvoje hradby stály? „Moje hradby stály v časech Rastislava, on byl mojím pánem, on Slovanstvu hlava." Děvín, milý Děvín, hrade osiralý, kdyže tu otcové naši sněmy mali? „Vaši otcové tu sněmy držívali, když si Slavimíra za ochránce vzali!" Děvín, milý Děvín, hrade osamělý, kedy na tvých hradbách koruhve se chvěly? „Koruhve se chvěly v časech Svatopluka, svalila je Němců i Maďarů ruka! A od toho času aj já ošedívám od žele, když se v mé dávné říše dívám. S hradby moje slzy dolu mi padají, ony mutnou sestru Moravu dělají. Proto ona teče kalná do Dunaje. Já padám, mně rovně zapadají kraje." Děvín, milý Děvín, časy tvé zapadly, na nás, volných otců syny, zlé připadly. „Nechtě smutku toho, tam lysá zůstala Kobyla, co tolko nade mnou plakala. Když slunéčko za tu horu se ukrývá, veždy smutným okem na mne se podívá.

Podľa Hurbanovej biografie Ľ.Štúra sa táto Ľudovítom zložená báseň spievala 24. apríla 1836 na Devíne na nápev piesne Nitra, milá Nitra. Uvítanie Už sa Tatra stará pred očima väží, to moje rodisko v jej údolí leží. Dávno som mrel po ňom v ďalekej cudzine, teraz ma už drahá rodina privinie. Leťte že k nej, vetry, šepotajte dvorom, že už konec dlhým rozlúčenia bôľom. Tatra sa do jasna vypína vysoko, lež jej syna smutné blúdi po nej oko. „Čo ti je tak smutno?" ona sa spytuje. ,,Že nad naše strany búrka doťahuje. Z dolu víchor letí, orol skrýšu hľadá a na tvoje vrchy čierne mračno sadá. Po naších to nivách lejáky sa spustia, ponaších to krajoch bude biť hrom zhusta. A tá naša lipa či pred ním obstojí? Ona na doline povieva v pokoji." Ale nech sa leje, nechže hromy bijú, len keď ma tu stánky rodiny prikryjú.
Ide o neskorší preklad básne Uvítání, ktorá bola v roku 1841 uverejnená v Květoch. Preloženú ju Štúr zaradil do svojej zbierky Spevy a piesne (vyšla vroku 1853). Vybrané myšlienky Ľudovíta Štúra "Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie sdruhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými." Ľ.Š.

"Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi." Ľ.Š.

"Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal; on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca." Ľ.Š.

"Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov." Ľ.Š.

"Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevyviedlo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje." Ľ.Š.

"Pusťme sa do skúmania bez predsudkov a s dušou túžiacou po pravde!" Ľ.Š.

"Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi; len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají." Ľ.Š.

"Celé dejiny sú v službách ducha, alebo inými slovami, pôsobia a vplývajú na ne duchovné záujmy, ako napríklad náboženstvo a štát, umenie a veda. Prostredníctvom tohto všetkého sa má ľudský rod stále viac a viac zušľachťovať, oslobodzovať a dospievať k vedomiu samého seba, má sa čoraz viac približovať k ideálu ľudského života." Ľ.Š.

"My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú." Ľ.Š.

"A kto počúva, počúva seba, alebo zákon - zákon pravdivý je rozumný, vec samu chcejúci, a človek sa potom rovnako rozumom riadi a riadiť sa musí; ak sa teda podriaďuje zákonu, podriaďuje sa sebe a nikomu inému, iba ak rozumu svojmu, ktorý pri tej istej veci by práve taký zákon bol musel urobiť, snáď nepatrne zmenený, ale v podstate ten istý. I koná teda človek, rozumu svojmu poslušný, slobodne, a sám on je slobodný." Ľ.Š.

"Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol." Ľ.Š.(lipa je stromom slovanských národov, dub je stromom germánskych národov - pozn. M. B.)

"Dávni predkovia verili, že človekovi, keď sa narodí, vychodí na nebi hviezda, a keď umiera, tak mu zhasína; to tiež môžeme povedať aj o národoch." Ľ.Š.

"Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva." Ľ.Š.

"Ak raz človek vypustí dušu, stane sa z tela mŕtvola, a tak ukončí svoj život aj každý jav, každá ustanovizeň, keď sa zriekne svojho poslania. A keď pretrvajú ešte nejaký čas, je to len mechanická existencia, podobne ako keď sa mŕtvola ihneď nerozloží." Ľ.Š.
"Len život vyšším zápalom oduševnený stáť a napriek všetkému kvitnúť môže, hynie ale ako človek, keď ho zápal, jeho duch opúšťa." Ľ.Š.

"Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje - len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom." Ľ.Š.

"Obyčajne to býva tak, že tí, ktorí sú namyslení, väčšinou sú aj obmedzení: usilujú sa takto zakryť svoju hlúposť, no človek vedomý si svojej sily a dôstojnosti uteká pred pochvalou davu." Ľ.Š.

"Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj vbudúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!" Ľ.Š.

"Ľudstvo samo sebe neverným sa nestane a stať nemôže; nič, žiadna moc na svete jeho pokroky, jeho rozvíjania nezastaví, lež vždy nájde svojich, ktorí sa za jeho poklady postavia a keď treba, so zápalom obetujú. Tí, ktorí mu v tom prekážky kladú, nesú mu len pomoc, lebo rozpaľujú tých, ktorí šľachetný boj na seba podobrali, a zbroj odporcov obracia sa k obrane bojovníkov za rozvíjanie a zdokonaľovanie života ľudského." Ľ.Š.

"Čím národ v úplnom ducha svojho rozživotení postavený viac a viac ustáva, tým sa väčšmi uňho k večeru blíži a oči druhých tiež pomaly z neho sa spúšťajú a na druhé vychádzajúce svetlo obracajú." Ľ.Š.

"Žiadne malichernosti, ako je Boh nado mnou, nepohli ma k Slovenčine, ale rozmyslenie sa nad Slovanstvom a vnuknutie akési sväté. Až by nestála Slovenčina, neobstojí ani moje poňatie Slovanstva, a to by bolo do zúfania. Jedno s druhým sa drží." Ľ.Š.

"Pokloňte sa Tatry Pánovi svojmu a vyjasnite sa, lebo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej!" Ľ.Š.

"Slová tak rečené odťažené, číre pochopí bez obrazov vyjadrujúce, alebo čiastočky reči nenázorné, len slová jedny s druhými spojujúce najmenej pristanú básni, a od pravých umelcov len zriedka, iba pri nevyhnutnosti v reči sa užívajú. V básni i výpovede i slová majú byť obrazy." Ľ.Š.

"A práve táto sila spojená s pokorou, obetavosť so skromnosťou, prísnosť s dobrotivosťou sú ideálom, po ktorom túžia najlepší mužovia slovanského sveta a ktorého lúče dopadajú na všetky naše kmene, aj keď vzlykajú v nešťastí a biede. Len žiarte ďalej, vy Božské lúče a zohrievajte ľudstvo - aby bolo tým, čím už raz malo byť, a aby sa človek stal človekom! Keď sa presadí a uplatní tento princíp, zmení sa na magickú silu blahodarne a neodolateľne pôsobiacu na Slovanov, pritiahne a spúta ich. Objaví sa všade tam, kde je ho najviac treba a mužovia, ktorých osvieti, stanú sa vyvolenými, duchovnými vodcami, Merkúrmi tohto sveta - v našich ľudových rozprávkach vlastnia často zázračný prsteň, ktorým zaklínajú duchov. Všetci ich bez odvrávania nasledujú, poslúchajú ich na slovo a s radosťou obetujú životy. "Ľ.Š.

"Kde je raz idea, peniaze byť musia; len zaľúbte si ideu pravdy, a nič vám nebude nemožné. "Ľ.Š.

"Lebo kto zradil brata svojho, zradí i otca i matku, pretože mu ničviac svätého nie je a on jednej ohavnosti sa dopustiac, dopustí sa i druhej zo zvyku a srdca skazeného. "Ľ.Š.

"Kto je verný, ten neroztrubuje vernosť svoju, ale dokazuje ju skutkom, ale kto chce zaviesť a oklamať iných, ten sa nadrapuje z celého hrdla, aby sa rozkričal verným, a potom tým ľahšie polapiť mohol iných do osídiel svojich. "Ľ.Š.

"Hlboko si padol, rod môj, že rozkazy k mukám a k záhube Svojej sám vykonávaš, ktoré by iný odmrštil s nevôľou zvrchovanou. Podhodil si sa nohám šliapateľov Svojich a oni teraz brázdia s potupou a s výskaním po Tebe. "Ľ.Š.
"Národ si prácou musí nakloniť Božie požehnanie. "Ľ.Š.

"Ak chceš zmeniť svoj stav, najviac sebe dôverovať môžeš a musíš, veď sám máš prístup k hlbinám srdca, citov a myslenia svojho, musíš sa spytovať, či budeš vytrvalý, či budeš pripravený znášať nepriaznivosti, ktoré by sa v premene tvojho stavu na odpor položili. "Ľ.Š.

"Aj keď tu i tam bývaš nespravodlivo pokarhaný, odíď, poteš sa, slová jeho potup, tie sú len bubliny, ktoré sa v rýchlosti vznietia a hneď zase zhasnú, nepotupuj medzitým samotného človeka, ktorý sa raz môže napraviť, aj keď je o tom veľká pochybnosť." Ľ.Š.

"Zvláštny jav sprevádza pôsobenie veľkých svetodejinných národov, ktoré sa ocitli na výške svojej moci: keď duchovne prevýšia a ovládnu iné národy, pokúšajú sa im vtlačiť pečať svojho ducha." Ľ.Š.

"Kresťanská idea je zo všetkých tou najvznešenejšou už kvôli svojej ľudskosti." Ľ.Š.

"Podľa schopnosti obetovať sa posudzujeme človeka aj národ, a keďže má obeť v živote taký hlboký význam, musí mať svoju obeť aj najvyššia oblasť života, náboženstvo, musí ju zobrazovať a neustále k nej nabádať ducha." Ľ.Š.

"Podstata všetkých povstaní sa vyjadruje vo vodcoch; čím plnší obsah majú tieto povstania, tým sú ich vodcovia čistejší, charakternejší, výraznejší." Ľ.Š.

"Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým jeho blížnym...?" Ľ.Š.

"Nesie vari kresťanstvo vinu na tom, že národy, ktoré ho prijali a ďalej ako prvé šírili, nedokázali celkom vysvetliť jeho zmysel?... Nemali by si tu svoju silu odskúšať aj iné národy? Alebo sú už naše dni spočítané a svet dospel k svojmu koncu?" Ľ.Š.

(Komunizmus)..."robí zo všetkých ľudí zaťatých egoistov, likviduje akýkoľvek vývin a mení ľudskú spoločnosť na skleník, na dielňu, kde pracujú všetci jednotlivci mechanicky ako stroje." Ľ.Š.

"Nech by sa akokoľvek komunizmus namáhal a predstieral, že chce ľuďom dopomôcť k ich právam, nič nevie o ľudstve, žalostne ho ponižuje, a keďže lipne na ustanovizniach, ktoré sú nepraktické a neuskutočniteľné, patrí k najdivším výplodom, aké vôbec vzišli z ľudského mozgu." Ľ.Š.

"Nazdáva sa (katolícka cirkev), že sa svet uspokojí s formou kresťanstva namiesto jeho obsahu? A myslí si ešte, opierajúc sa o svoju neomylnosť, že bude môcť zostať orákulom národov, keď bude potierať akýkoľvek výskum v duchovnej oblasti...?" Ľ.Š.

"Ako sa však pozdvihne (slovanstvo) a ako sa rozvinie, keď si jasne uvedomí večný vzor v plne prijatom a pochopenom kresťanstve a keď sa tento vzor stane jeho pravdou!" Ľ.Š.

"Servilnosť je, keď sa človek vzdáva svojej dôstojnosti a výhod a podrobuje sa vôli iného; o servilnosti možno hovoriť vtedy, keď sa nechá človek z úbohej vypočítavosti zneužívať ako nástroj proti svojmu národu..." Ľ.Š.

"Preto nech neprejde jediný deň bez toho, aby ste vy, Slovania a synovia týchto kmeňov nevykonali jediný dobrý skutok pre svoj kmeň, obraňujte jeho právo, vzdelávajte ho a nestaňte sa nikdy služobníkmi jeho cudzích vládcov." Ľ.Š.
"Od Západu sme sa naučili veľa, veľmi veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa sám privádza k úpadku, ale tým, čím sa stal veľkým a mocným." Ľ.Š.

"Čo sa týka štátu, máme sa od Západu čo učiť prísnemu podriaďovaniu štátnym záujmom prostredníctvom odstránenia samovôle a jednotlivých neopodstatnených nárokov bez toho, aby sme sa vzdali sami seba, môžme sa od neho naučiť, ako vybudovať v štáte mnohé praktické ustanovizne, môžme si vziať za príklad jeho niekdajšiu sebadisciplínu a mimoriadne veľa krásneho môžeme načerpať z vied; musíme sa ním nechať voviesť dochrámu umenia, aby sme potom mohli dosiahnuť najvyšší cieľ ľudského života a uplatnili a uskutočnili všeľudské ideály." Ľ.Š.

"Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality." Ľ.Š.

"Čo by bolo zdrojom našej činnosti, ak len nie Božie vnuknutie? Kam má smerovať, kde sa má zavŕšiť, ak nie v dobrom, spravodlivom živote?" Ľ.Š.

"Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje." Ľ.Š.

"Slovan nosí všetko v srdci a v duši a dokáže to aj vyjadriť silou prejavu." Ľ.Š.

"Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebespreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neobyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné." Ľ.Š.

"Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s Božou pomocou odvahy k činom!"Ľ.Š.