Tento pluk bol nazývaný aj "drotársky", pretože väčšina jeho členov pochádzala z okolia Považskej Bystrice, Bytče, Žiliny, Kysuckého Nového Mesta a Čadce. Prvá svetová vojna zastihla aj 71. peší záložný pluk v Trenčíne. Jeho príslušníci boli odvelení na krátky výcvik do maďarského Szászvarosa a odtiaľ na východný front, kde skončili v Kragujevaci. Po uzavretí brestlitovského mieru sa jednotlivý vojaci vracali k svojej posádke z ruského zajatia. V máji 1918 tu bolo asi 2000 a v čase vzbury 3000 vojakov, ktorí sa vrátili k svojmu pluku. Keďže to bola početná časť pluku, vojaci museli byť ubytovaní v rámci možností pluku - ktoré neboli príliš veľké, takže vojaci spali na zemi, dostávali málo potravín, žoldu a často sa stretávali so šikanovaním a s nervozitou ich nadriadených dôstojníkov. Takto bola situácia pri pluku veľmi zlá a dôstojníci preto nasadili medzi vojakov špióna a síce Huberta Jindru, ktorý prišiel až z Viedne a podával podrobné správy o narušiteľoch disciplíny, ktorí boli tvrdo trestaní. Takéto počínanie velenia však vojakov ešte viac poburovalo a dokonca im hrozil odchod na späť na front. Celú vzburu začal organizovať istý vojak Kolibrík, ktorý nabádal vojakov k odporu. Jeho plán bol jednoduchý: vďaka informáciám z fronty ľahko usúdil, že vojna už dlho nepotrvá a preto sa mali vojaci ozbrojiť a prejsť cez hory k srbskej armáde, kde mal známych. Samotná vzbura a jej príprava sa začala v nedeľu, 2. júna 1918 vo večerných hodinách. Časť vojakov bola na vychádzke a časť v kasárňach. V barakoch 3. , 4., 5. , a 6. pochodovej stotiny náhr. práporu 71. peš. pluku došlo k hádke medzi vojakom Martinom Riliakom a veliteľom izby. Vojaci, ktorí sa v tej dobe vracali z vychádzky sa ozbrojili a zabrali muničný sklad, kde získali potrebnú muníciu. Boli to hlavne príslušníci pochodových stotín, ale aj zopár nováčikov, ktorí sa ale zväčša vyhýbali konfliktom. Potom vzbúrenci vykradli jedáleň a pokladnicu, kde vzali asi 110 000 korún, na tú dobu obrovský majetok. V tej dobe sa už pripravoval protiútok zo strany velenia. Na potlačenie vzbury boli pripravené eskadróna dragúnov, guľometný oddiel a horské delostrelectvo. Aj napriek tomu však odpor trval až do 3. júna do ranných hodín. Okruhové veliteľstvo poslalo pre 6. bosensko - hercegovinský prápor. Potom udalosti získali rýchly spád. Aj keď ešte 5. júna 1918 chýbalo 50 vojakov, dôstojníci ihneď začali vyšetrovanie. Nechali jednotlivé roty nastúpiť na kasárenský dvor a kpt. Július Špira mal príhovor. Ak by sa vinníci neprihlásili, každý desiaty vojak by bol zastrelený. Neskôr sa ale začalo podrobnejšie vyšetrovanie a už vtedy bolo odvedených 400 podozrivých.