Neskôr sa tento okruh zúžil na 81 a konečný verdikt znel: štyria vojaci odsúdení na osem rokov ťažkého žalára, jeden na pätnásť rokov a 44 vojakov na trest smrti zastrelením s okamžitým výkonom trestu. Boli odsúdení 8. júna 1918. Boli im odobraté všetky kovové a ostré predmety, vrátane odznakov, insígnií a opaskov. Dragúni zabezpečovali sprievod. Poprava sa konala na Stanovljanskom poli. Päťtisíc vojakov sa malo na výstrahu prizerať poprave svojich kamarátov. Odsúdených rozdelili do dvoch radov po 22 mužov. Poľný kurát viedol omšu a potom im ponúkli šatku na oči. Viacerí na vzdor odmietli a pozerali sa priamo na ústia hlavní. popravu vykonali príslušníci 6. bosensko- hercegovinského pluku. Na každého muža pripadali traja vykonávatelia popravy. Popravených popravili na kragujevskom cintoríne a vyšiel zákaz navštevovania hrobov, ale i tak boli na druhý deň hroby ovenčené kvetmi. Na tento masaker na počas vojnového zmätku zabudlo, no keď prvá kragujevská vagónka zahájila výrobu, dali odliať 44 kovových sošiek, napodobenín pomníku v Kragujevaci, kde sú vyryté všetky mená popravených. Túto pamätnú sošku udeľoval pozostalým samotný Srbský kráľ Alexander II. Potom pozval všetkých na veľkú smútočnú hostinu. O vzbure 71. pešieho pluku sa veľa hovorilo a v oblasti Oravy a celého severozápadného Slovenska si ľudia veľmi vážia týchto povstalcov dodnes. Veď v Kragujevaci bojovali dedovia a pradedovia mnohých z nich.

Špionáž

Vládcovia krajín vždy potrebovali informácie o svojich nepriateľoch, aby mohli zhodnotiť ich potenciál a aby mohli byť pripravení na neočakávané situácie. Preto špionáž sprevádzala ľudstvo odjakživa. Preto vládcovia všetkých krajín sa snažili mať prístup k informáciám o nepriateľovi, čo im mohli zaručiť práve špióni. Aby nalákali človeka na takúto riskantnú cestu životom, používali pri tom rôzne prostriedky, ale hlavné štyri dôvody, prečo sa človek stane špiónom sú po prvé: Peniaze. Je známe, že človek vo finančnej tiesni dokáže urobiť nepochopiteľné veci. Preto tento druh zárobku nie je ničím výnimočným a tak padá na úrodnú pôdu, keď chcú náboroví špióni nalákať nováčikov na takéto posty, ktoré bývajú dobre platené. Nájdu sa i takí, ktorí nechcú zradiť vlasť pre peniaze. Potom musia náboroví agenti vymyslieť iný systém nalákania. Často ním býva vydieranie. To je druhý spôsob náboru. Tu ale nastávajú komplikácie, pretože agent musí mať najprv nejaké informácie, ktoré kompromitujú nádejného nováčika. Tento systém komunikácie mali radi agenti KGB. Treťou možnosťou nalákania do služieb štátu je ideológia.