Mnohí ľudia dokážu pre "svoju pravdu" spáchať neuveriteľné veci, tak prečo nie špionáž? I tento systém využila sovietska rozviedka pri nábore do svojich služieb. Kim Philby, Anthony Blunt, Guy Burgess, Donald MacLean, John Cairncross. To sú mená ľudí, ktorí z ideologických dôvodov zradili vlasť sovietskej KGB. Existujú však i ľudia, ktorí túžia po nebezpečenstve alebo si jednoducho potrebujú niečo dokazovať. Ich vlastné ego, vlastné ja, ich núti, aby si dokazovali, akí sú dobrí a schopní. Preto sa i sami dokážu prihlásiť do služieb rozviedky. Napríklad v tomto roku sa v izraelských novinách objavil inzerát slávnej izraelskej tajnej služby MOSSAD o nábore do ich služieb. Zrejme sú tak chudobní na uchádzačov, že musia pristupovať k takýmto prostriedkom. Ktovie, či sa im niekto prihlásil...
Ako som už povedal, špionáž je stará ako ľudstvo samo. Dôkazom toho je napríklad i kniha Umenie vojny, v ktorej čínsky stratég Sun Ču písal už v roku 500 pr. Kr. o dôležitosti špionáže pri vedení vojny a štátu. Moderná špionáž sa v Európe rozvinula až asi v 15. a 16. storočí. Základom vzniku modernej špionáže boli intrigy na Anglickom a Francúzskom dvore. V Anglicku to bola kráľovná Alžbeta a sir Francis Walsingham. Do funkcie sa dostal v roku 1573. Pomohol svojej kráľovnej odhaliť mnoho sprisahaní a dokázal tak udržať protestantskú moc v Anglicku. Žiarivejším príkladom je Francúzsko a kardinál Richelieu. Jeho intrigy sú známe a boli i spísané v románe. Kráľ Ľudovít 13. bol neschopný panovník a dôkazom je i to, že v rokoch 1624-1642 v skutočnosti vládol sám Richelieu. Založil Cabinet Noir , modifikáciu modernej špionážnej siete a s jeho pomocou udržoval Francúzsko v bezpečnom postavení. Ďalším vhodným príkladom je americká občianska vojna. Únia chcela jednotný štát, ale Konfederácia požadovala nezávislosť. Vojská Únie nakoniec vojnu vyhrali, ale i vďaka špionáži. Po vypuknutí vojny nemala ani jedna strana svoju vlastnú výzvednú službu. Unionistický generál George McClellan založil vlastnú výzvednú službu a jej vedením poveril detektíva Allana Pinkertona. No však i iný velitelia si zakladali podobné výzvedné služby a tak dochádzalo k sporom. Väčšie úspechy slávili vojenské rozviedky, ktoré odvádzali vynikajúcu prácu. Boli to hlavne jednotky pod velením plukovníka Georga H. Sharpea. I Konfederácia mala svojich špiónov, napríklad pod velením plukovníka Thomasa Jordana a majora Wiliama Norrisa. postupne sa zdokonaľovali i postupy pri špionáži, napríklad južanská armáda, ktorá trpela nedostatkom liekov, dostávala od žien- dobrovoľníčok i za líniami nepriateľa lieky zabalené v obaloch kamuflovaných do bábik.