Táto armáda mala i špeciálne šifrovacie koliesko, na ktorom boli jednotlivé znaky abecedy a šifrovali sa ním krátke odkazy. Začali sa používať i fotoaparáty ako výzbroj dobrého špióna. Taktiež vynález telegrafu bol veľkým prínosom pre prácu rozviedky. Vojaci prenášali správy ukryté v rôznych dutých schránkach v podobe gombíku, alebo mince. Zaujímavým príkladom práce výzvednej služby je i atentát na prezidenta Lincolna. Aj keď Konfederácia kapitulovala, ich odboj pretrvával stále. Väčšina ľudí si myslí, že vražda prezidenta Lincolna bola akciou jednotlivca, ale je dokázané, že Wiliam Booth mal blízke vzťahy s výzvednou službou Južanov. Booth spáchal atentát na Lincolna 14. apríla 1865 a dodnes nie sú niektoré súvislosti dostatočne objasnené. Prvá svetová vojna je tiež príkladom doby, kedy sa výzvedná služba stávala veľmi dôležitým prínosom pre armádu a vedenie vojny vo všetkých štátoch, ktoré sa na nej podieľali. Do výbavy výzvednej služby pribudli prístroje schopné telegrafným a rádiovým spojením schopné prenosu Morseovho kódu. Neskôr pribudol i radar, ktorý sa stal neoceniteľným pomocníkom pri vyhľadávaní nástrah nepriateľa. Okrem bežného špióna, ktorý bol nazývaný HUMNIT, prvá svetová vojna priniesla i nového člena špionážnej siete- človeka, ktorý bol nazývaný SIGNIT a bol určený a vycvičený na dešifrovanie odkazov. Rusko nepochopilo význam výzvedných služieb a tak prvé víťazstvá nemeckej armády boli priamym dôkazom významu tejto činnosti. Briti založili Room 40 , ktorá mala dekódovať nepriateľské správy. Zaujímavý je i slávny Zimmermanov telegram. V roku 1917 chcela nemecká armáda zahájiť neobmedzený ponorkový útok na všetky plavidlá v britských prístavoch. Báli sa však, že to pobúri USA. Preto nemecký minister zahr. vecí Arthur Zimmerman poslal nemeckému veľvyslancovi v USA Johannovi Heinrichovi von Bernstorff zložito šifrovaný odkaz , ktorý potom Bernstorff odoslal do Mexika. Hovorilo sa v ňom o spojenectve Mexika a Nemecka v prípade, že by USA vstúpili do vojny. Briti však tento odkaz zachytili a jeho rozlúštený prepis odovzdali Američanom, ktorí pobúrení nemeckým plánom okamžite vstúpili do vojny. I Američan Herbert Osborne Yardley sa zapísal do dejín špionáže. Zdokonalil americký systém šifrovania a po vojne založil výzvednú službu The American Black Chamber. Azda najslávnejším špiónom prvej svetovej vojny bola Marghareta Zelleová , známa vo svete ako Mata Hari /1876-1918/. Po celej Európe bola známa ako vynikajúca tanečnica. V roku 1914 ju nemecký konzul v Amsterdame presvedčil, aby od svojich milencov získavala potrebné informácie.