Dal jej tajný atrament, ktorým si mala zaznamenávať informácie. Keďže však bola Mata Hari amatér, Francúzi rýchlo zistili , že pracuje pre Nemcov a tak, aby si Marghareta zachránila život, ponúkla im svoje špiónske služby. Zviedla vojenského atašé v Madride, pretože si myslela, že získa dobré informácie. Keď však iný telegram odchádzal do Nemecka so správou o Mate Hari šifrovanej v tajnom kóde ako agent H-21, francúzska rozviedka telegram zachytila a Mata Hari bola odhalená. Preto ju v roku 1918 popravili. To bol osud každého nešikovného špióna. I v Rusku sa diali prevratné zmeny v oblasti vyzvedania. Ruský cár mal svoju vlastnú výzvednú službu zvanú Ochranka. Po revolúcii v roku 1917 bola samozrejme zrušená, ale boľševici a komunistická strana využili skúsenosti cárskej tajnej polície k založeniu novej výzvednej služby, ktorá by bola oddaná strane a pomáhala by udržať moc komunistom. Bola nazvaná ČEKA- Všeruská mimoriadna komisia pre boj proti kontrarevolúcii, špionáži a banditizmu. Čeku viedol Felix Edmundovič Dzeržinskij , ktorého nechal v dvadsiatych rokoch popraviť Stalin. ČEKA vydržala s malými obmenami až dodnes, takže prežila i samotný Sovietsky zväz. I to sa stáva, pretože vo svete špionáže je možné všetko.

Uniformy

Tak, ako sa počas storočí menila móda, tak sa menili i uniformy. Pokiaľ sa má armáda rozvíjať správnym smerom, , museli sa meniť i uniformy. Dlhá až do stredoveku siahajúca tradícia pestrých uniforiem sa končila. V stredoveku prebiehal boj na malej ploche ako boj muža proti mužovi. Všetci mali na sebe brnenia a boli vyzdobení erbom, alebo vlajkou svojho pána. Neskôr, keď sa zaviedla pravidelnejšia armáda, prevládali pestré farby, aby sa na malej ploche mohli vojaci od seba rozlíšiť. Ako pokrývka hlavy stále prevažovala prilba rôzneho typu - najčastejšie morion. Asi na konci 16. storočia začala mať prilba význam iba ako hodnostné označenie a postupne na dlhý čas vymizla, aj keď niektoré zložky armády ju stále používali. Do módy prišli biele podkolienky, krátke naberané nohavice a farby čoraz pestrejšie. Na hlavách sa nosili veľké klobúky s perom a táto "móda" neobišla ani armádu - príkladom sú švédsky arkebuznieri.
Keďže neustálym vývinom zbraní sa bojové pole stále zväčšovalo, menila sa i výzbroj a teda i uniformy. Vojaci začali mať svoj druh oblečenia s charakteristickými znakmi - strih kabátov, čiapky a nohavice. Pestrosť sa trocha obmedzila - na asi dve farby.