Ruská armáda /Červená armáda/ získala svoje vlastné a jedinečné prilby až v roku 1936.
Americká armáda prebrala celé zloženie uniforiem od anglickej.
Kým Angličania a Američania preferovali jednoduchý štýl uniforiem i v nosení vyznamenaní, Nemci a Rusi, neskorší Sovieti mali radšej nosenie vyznamenaní "In Natura", teda nosili celé vyznamenania aj so stuhou a nielen ich zmenšeniny v tvare obdĺžnika.


Niekoľko štatistických údajov


Postupom vojny sa museli nahrádzať straty nielen na ľuďoch, ale i vybavení. RU armáda taktiež musela počas vojny dopĺňať svoje stavy zabraní. ako vojna postupovala, menila sa i potreba dopĺňať vybavenie. Tu je malá tabuľka na ukážku:

1917 - 1918


pušky guľomety delá del. náboje/1 mesiac
1.polrok 1917 617 000 7000 2285 1 476 000
2.polrok 1917 475 000 8500 1906 1 290 000
1.polrok 1918 130 000 6000 1296 750 000

august, september 107 000 6200 742 400 000
október 1918

Celkový prehľad množstva zbraní za I. svetovú vojnu - v tisícich kusoch. zbrane Nemecko a GB,Fr, USA
RU Rus.,Itl.

pušky 12 047 12 054 3 500
guľomety 320,5 680 75
delá 79,9 67,8 4
mínomety 12 5,5 0,6
tanky 0,1 8,1 1,0
lietadlá 52,7 115,4 13,8
autá 65 245 30
delostrelecké náboje 386 000 645 000 20 000


Zo šestnástich honvédskych plukov ( 300 - 315 ) boli Slováci zastúpení v 11 plukoch. 9 a viacpercentné zastúpenie mali v honvédskych plukoch č. 300 (9%), 301 (9%), 305 (11%), 307 (14%), 313 (13%), 314 (35%) a 315 (31%).

RU armáda povolala do vojny 70 % mužov v brannom veku. Počas vojny boli nútení meniť podmienky zverbovania do armády. Do konca roku 1917 narukovalo 8 420 000 mužov. Z nich padlo 780 000 mužov, 1 600 000 sa dostalo do zajatia. 500 000 mužov prepustili ako invalidov, 130 000 ľudí kvôli veku, 400 000 išlo pracovať do vojenského priemyslu a 600 000 oslobodili od služby. Armáda tak prišla o 4 010 000 mužov. Na začiatku roka 1918 mala RU armáda 4 010 000 mužov - 2 850 000 v poli a 1 560 000 rozmiestnených na veliteľstvách, v službách a ako zálohu. V roku 1918 bojovali i muži narodení v roku 1865 a ročník 1900. Tak boli vedľa seba mladí branci i starí päťdesiatnici. I tak bola pokrytá iba polovica potrieb armády. Podľa výpočtov ekonómov chýbalo aspoň 600 000 mužov.


Vojnu samozrejme sprevádzali i vzbury. Jednou z najznámejších bola vzbura 71. pešieho pluku v Kragujevaci. Bolo tam popravených 44 vojakov, ktorých mená
sú tu:

1. vojak Pavol Šalaga z Vrútok, 23 ročný
2. slobodník v zálohe Adam Daniš z Kolárovíc, 33 ročný
3. šikovateľ v zálohe Viktor Kolibrík z Dlhého Poľa, 28 ročný
4. vojak Ondrej Baláž z Považského Chlmca , 42 ročný
5. vojak Ondrej Smrtník z Považskej Bystrice, 23 ročný
6. vojak Martin Rilijak z Hornej Maríkovej, 29 ročný
7. vojak Ondrej Jariabka z Čremošného, 21 ročný
8. vojak Štefan Rác z Kubrice, 21 ročný
9. vojak Alfonz Gál z Kolárovíc, 22 ročný
10. vojak Štefan Radzo z Hruštína, 30 ročný
11.