"Nemecko je obkľučované, utláčané, stále mu niekto ubližuje", to bol rozšírený názor v ríši. "Ale už bolo dosť útlaku, je nutné povedať dosť a presadiť svoje sväté požiadavky", to bola druhá časť názoru. Armáda bola prudko rozšírená a zbrojovky vybavovali armádu štandartnými zbraňami stále viac a viac. Teraz už nebola dôležitá otázka, či vypukne vojna, ale ľudia sa pýtali kedy a kde sa začne. Takisto Anglicko i Francúzsko rátali s možnosťou vypuknutia vojny a boli stále pripravení. Nemecko už iba nedočkavo čakalo na vhodnú príležitosť, zámienku, ktorá by im mohla dať "voľnú ruku" pri rozhodovaní o začatí vojny, ktorá by podľa ich mienky Nemecku priniesla totálne víťazstvo a moc nad svetom. Nemci nepredpokladali, že by sa mohli vyskytnúť nejaké problémy pri ujímaní sa svetovlády. Aj tak však nemohli rozpútať vojnu iba tak. Potrebovali zámienku. No však nečakali dlho a ona prišla sama a nečakane.

Vhodná zámienka

Cisár František Jozef I. už bol veľmi starý. Väčšina ľudí v Rakúsko - Uhorsku ho pokladala za starého senilného deda. Nuž, zrejme to i bola pravda, pretože starý cisár už v mnohom ani nevládal rozhodovať. Mal okolo seba kopu poradcov a ministrov, ktorí mu pomáhali vládnuť a udržiavať poriadok. Keďže jeho syn Rudolf bol mŕtvy, bolo nutné pomaly začať pripravovať svojho následníka a oboznamovať ho s vládou nad takou veľkou monarchiou. Následníkom trónu bol arcivojvoda František Ferdinand d´Este (1863 - 1914). Niektorým zarytým rakúskym monarchistom nebol príliš obľúbený, pretože prejavoval neskrývanú náklonnosť k Čechom, ktorých Rakúšania potlačovali. Dokonca i za manželku mal českú šľachtičnú, Žofiu Chotkovú. Nebola takého urodzeného stavu, ako on a dokonca bola Češka, čo sa nepáčilo mnohým ľuďom, nehovoriac o jeho strýkovi, ktorý mal tiež výhrady k počínaniu svojho synovca. Následník trónu mal totiž úplne iné predstavy o vedení monarchie. Chcel veľa zmien vo vedení štátu a rozmýšľal i nad zrušením dualizmu. Dokonca chcel zaviesť trializmus - chcel popri Rakúsku a Uhorsku mala vzniknúť ďalšia časť monarchie obývaná Slovanmi. Myslel i na zriadenie federácie, ale nevedel sa rozhodnúť. To sa vôbec nepáčilo ani cisárovi, ani generalite, ktorá mala s Balkánom iné úmysly. No i napriek tomu sa mal stať následníkom trónu a musel byť k tomu ešte za života panovníka pripravený. Keďže bol od roku 1913 generálny inšpektor Rakúsko - Uhorskej armády, mal ísť do Bosensko - Hercegovinského hlavného mesta Sarajeva, aby videl a zhodnotil bojaschopnosť armády v tejto časti monarchie. Občania Bosny a Hercegoviny neboli spokojní.