Ešte stále sa nevedeli zmieriť s násilným pričlenením k cisárstvu v roku 1908. Manévre sa mali konať blízko srbských hraníc, čo mnohí obyvatelia pohraničia, ale i Srbska pokladali za provokáciu. Srbi sa už nebáli útokov Turecka, pretože mali za sebou celý balkánsky polostrov, ale Rakúsko - Uhorsko bolo neriešiteľným problémom, pretože sa mu sami nemohli postaviť, jedine s podporou Ruska. Preto sa RU stalo "hrozným nepriateľom Srbov, ktorý ich neustále ohrozoval", aspoň podľa mienky srbského obyvateľstva. Srbi sa preto starali o svoju propagáciu v juhoslovanských častiach krajiny. Staralo sa o to vlastenecko - kultúrne združenie Národnej obrany. Inú aktivitu vyvíjala v tejto dobe organizácia Zjednotenie alebo smrť, nazývaná tiež Čierna ruka. Národná obrana podporovala takéto organizácie a s ich pomocou chcela preniknúť i do ostatných slovanských štátov a rozšíriť tak svoj názor a v prípade vojny tak získať mnoho stúpencov. Horšie však bolo, že táto organizácia vyvíjala priamo v štáte teroristickú aktivitu. Srbská vláda ju však podporovala a zrejme si neuvedomovala, že pácha atentáty priamo v Bosne a čoraz častejšie. Keď už bolo rozhodnuté, že následník trónu pôjde do Bosny, ťažko povedať, či tamojšia vláda vôbec tušila, že sa niečo chystá. Aj keď boli urobené patričné opatrenia pre zabezpečenie návštevy, zrejme nestačili. Čierna ruka na čele s Dragutinom Dimitrijeičom považovala d´Esteho za strojcu rozbrojov a prikladali mu hlavnú úlohu medzi žiadateľmi vojny. Mysleli, že atentátom dajú RU silný úder, z ktorého sa nespamätá a zároveň tak zlikvidujú strojcu ohrozenia Európy a slovanských národov na Balkáne. Mýlili sa v tom, že d´Este podporuje vojnu a neuvedomovali si, že tým spôsobia katastrofu. Proste boli rozhodnutí zaútočiť atentátom. A tak následník trónu so svojou manželkou vycestoval do Bosny. Mal za úlohu zhodnotiť bojaschopnosť a pripravenosť tamojších posádok. V Sarajeve už boli pripravení ľudia ako uvítací výbor, celé mesto bolo vyzdobené, ľudia s vlajočkami a medzi nimi stovky policajtov a sedem anarchistov. Samotné manévre prebehli v poriadku, arcivojvoda i generalita bola spokojná. Nuž a nastala cesta späť. Všetci nasadli do automobilov, arcivojvoda s manželkou mali samozrejme svoj vlastný a keďže bolo horúce leto a chceli, aby ich všetci pri tej sláve videli, vozidlo bolo otvorené. Trasa bola rozdelená cez viaceré časti mesta a končila sa pri mieste ubytovania vzácnej návštevy. Po celej trase boli rozmiestnení siedmi atentátnici.