Ale konečné hodnotenie znelo, že srbská vláda nezorganizovala atentát a že s ním nemala nič spoločného. Vo Viedni však nikto nevedel, ako ďalej. Začal prevládať Conradov názor, že je treba Srbsko zničiť. Ako tak dni plynuli, musel zasiahnuť starý, 84 ročný cisár. Napísal list Wilhemovi II. Písal v ňom o možnom útoku na Srbsko a o jeho izolácii. Nechal však otvorenú otázku, či Nemecko pomôže pri takýchto úmysloch. Tu zbadali nemeckí mocipáni šancu ukázať svetu svoju silu a napísali do Viedne list, v ktorom sľubovali svoju plnú podporu pri vojenskom konflikte. Týmto sľubom bol osud Európy spečatený. 7. júla 1914 zasadala v Bad Ischlu ministerská rada. rozhodli sa, že vojna už určite bude, ale najprv je treba podať niečo, čo zaistí neutralitu prípadných srbských spojencov. Tým "niečím" malo byť neprijateľné ultimátum. Malo byť podané po návrate francúzskeho prezidenta Poincarého z Petrohradu. Nemecko odmietlo účasť na tvorbe ultimáta, takže to zostalo na rakúskom ministrovi Berchtoldovi a trvalo to dva týždne. 19. júla bola schválená jeho konečná verzia a o štyri dni neskôr mala byť podaná Srbom. Zaujímavé je, že Britská vláda vedela o ultimáte skôr, než bolo schválené. Nemci sa však nebáli, pretože boli pripravení kedykoľvek začať vojnu a takí Francúzi a Rusi dokončia prezbrojovanie až v roku 1915 alebo dokonca 1917. Ultimátum bolo v tom čase už vyslané. Srbská kráľovská vláda mala vyjadriť poľutovanie nad činom svojich členov, mala prepustiť všetkých členov vlády, ktorí sa podieľali na atentáte, zastaviť protirakúsku propagandu a mala pripustiť rakúskych vyšetrovateľov, aby podrobne prešetrili tento prípad. Srbská vláda dostala 48 hodín na zhodnotenie všetkých pre a proti a vyslovenie konečného verdiktu. Diplomati prijali správu s otvorenými ústami. Srbsku nezostalo nič iné, než požiadať o pomoc Rusko. To už však začali Nemci a Rakúšania tlačiť mobilizačné plagáty. A tak, keď Srbi nemohli prijať to nezmyselné ultimátum, po mesiaci čakania naplnenom neschopnosťou Rakúskej vlády vyhlásilo Rakúsko - Uhorsko dňa 28. júla 1914 Srbsku vojnu a začal sa tak prvý najkrvavejší konflikt 20. storočia a zapísal sa natrvalo do dejín celého ľudstva. Hneď 29. júla začala RU armáda ostreľovať Belehrad. Rusi, ako spojenci Srbov vyhlásili 31. júla mobilizáciu a tak sa splnil RU a Nemecký zlý sen, pretože ani jeden z nich nerátal s tým, že by mohlo vyhlásiť vojnu. Ešte deň pred tým Rusi vyzývali RU k tomu, aby skončili vojnu a vzali späť ultimátum a oni prestanú s mobilizáciou.