Od 1765 bol spoluvládcom Márie Terézie, bez schválenia senátu, a nemeckým cisárom, za uhorského kráľa sa korunovať nenechal, lebo uhorská šľachta bojkotovala reformy.
Je typickým predstaviteľom osvietenského absolutizmu, v súvislosti s ním hovoríme o tzv. jozefinizme. Odmietal moc cirkvi, bol vzdelaný a proreformne orientovaný. V štátnej správe presadzoval centralizáciu a germanizáciu v snahe o vybudovanie jednotnej ríše. Podporoval však aj národné jazyky jednotlivých oblastí, čo spôsobilo rast národného povedomia. Patenty pre rozvoj krajiny neboli prijaté šľachtou.


1781 - Patent o zrušení nevoľníctva
- vrátil roľníkom osobnú slobodu - uvoľnila sa sila pre manufaktúrnu výrobu
- uhorská šľachta ho odmietla, uhorský snem ho prijal až 1785, v praxi 1790
- iba osobná sloboda, poddanské povinnosti ostali
- (zavedenie nevoľníctva: u nás - 1514 po Dóžovom povstaní Opusom tripartitom, v Čechách - po 30-ročnej vojne; koniec - 7. septembra 1848)
- 1781 v rakúskych a českých krajinách, 1785 v Uhorsku, 1790 bolo schválené uhorským snemom: poddaní získali mnohé práva a slobody (mohli sa slobodne sťahovať a ženiť), čo bolo prínosom pre rozvoj monarchie.

1781 - Tolerančný patent
- zabezpečoval náboženskú slobodu pre 3 cirkvi (katolícka, evanjelická, pravoslávna)
- zrušenie žobravých rádov, ponechal len charitat. a školské rády
-zrovnoprávňoval náboženstvá v monarchii s katolicizmom
- prežili len tieto dva zákony Jozefa II.
- po jeho smrti - Leopold II. - znovu zavedenie cenzúry -> koniec jozefínskeho obd.

1782 - Židovský patent
- právo sťahovať sa do miest, zamestnanie, školy

1785 - územná reforma
- rozdelil Uhorsko na 10 dištriktov, dosadil viedenských úradníkov (takí, ktorí mu boli oddaní).

1788 - obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a vytýčil aj sankcie. Ratio educationis vytyčuje vyučovacie ciele a obsah vzdelávania utilitaristicky, so zreteľom na potreby zamestnania jednotlivých spoločenských tried. Rozdeľuje školy na ľudové a latinské.


Reformy namierené proti cirkvi:

a) zrušenie 50% kláštorov a mníšskych rádov. Ponechal len kláštory a rády, ktoré sa venovali zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Zrušeným kláštorom odobral pôdu (raabizácia), a tú mohli následne získať ľudia. Na tejto pôde sa často vytvárali veľkostatky (sekularizácia). Tvrdo zasahoval aj proti jezuitom, ktorí boli proti reformácii.

b) Vylúčenie štúdia teológie z univerzít. Namiesto toho vytvoril špeciálne školy na prípravu kňazov (len pre katolíkov) – štátne generálne katolícke semináre ( napr. v Bratislave, študoval tu aj Bernolák).


Reforma štátnej správy:

Presadil centralizmus (centrom ríše bola Viedeň), germanizáciu. Štátny aparát tvorili odborníci a Uhorsko bolo rozdelené na 10 dištrichtov, zdanil uhorskú šľachtu.


Po vypuknutí revolúcie vo Francúzsku sa začali čoraz viac ozývať hlasy namierené proti Jozefovi. (najmä uhorská šľachta, ktorá nesúhlasila s jeho reformami). A tak bol donútený krátko pred smrťou odvolať všetky svoje reformy okrem zrušenia nevoľníctva a tolerančného patentu. Zomrel na tuberkulózu, ktorou sa nakazil počas bojov po boku Ruska proti Osmanskej ríši. V duchu reforiem Jozefa II. vládol aj jeho brat Leopold II. (1790-1792). Po ňom na trón nastupuje František II. (1792-1835), ktorý sa pod vplyvom udalostí vo Francúzsku rozhodol pre návrat ku konzervatívnej forme vlády.