Francúzsko v StredovekuFranská ríša-po rozpade Západorímskej ríše v r. 476 z Gálie rozdrobené územie s barbarskými štátmi -počas sťahovania národov začal germánsky kmeň- Frankovia, expanziu na východ a juhozápad-rozdelenie Frankov na dva kmene: - sálski Frankovia (ich pôvodné územie bolo v terajšom Holandsku) - ripuárski Frankovia (sídlili na pravom brehu Rýna)-r. 481 ich zjednotil vodca Frankov Chlodovik I. (481- 511) z dynastie Merovejovcov -založil prvý centralizovaný štát, Franskú ríšu -viedol expanzívnu politiku, pripojil juhozápadnú Gáliu (porazil rím.miestodržiteľa Syagria) a rozšíril územie na takmer celé územiednešného Francúzska až po Pyreneje a severozápadnú časť Nemecka. -v ríši mala silné postavenie katolícka cirkev-Chlodovik prijal v Remeši krst, Frankovia začali šíriť kresťanstvo dopohanských národov (Slovania, Germáni) a tým získali jej podporu vexpanzívnej politike -ríša rozdelená na menšie územné jednotky, grófstva, ktoré spravovalipanovníkom dosadení ľudia a vojvodstvá, tvorené bývalými germánskymikmeňovými kniežatstvami -vznikol princíp vazalskej (feudálnej) väzby medzi panovníkom a poddaným, ktorý položil základy budúcemu feudalizmu -Merovejovci používali niektoré znaky rímskej moci a snažili sa vládnuťpomocou písaných zákonov (Sálsky zákonník- prvky rímskeho a germánskehoobyčajového práva)

Delenie aristokracie: Vojenská aristokracia- germánsky pôvod - tvorili rytieri, ktorí získavali od panovníka léno - formovala sa na území v povodí Rýna, ktoré tvorilo základ výbojov na východ. Provinčná aristokracia- vyvinula sa v bývalej rímskeho Gálii - neboli rímskeho pôvodu, no postupne sa romanizovali (prevzalivýdobytky rímskej civilizácie) - po Chlodovikovej smrti vládnu jeho synovia - ríša sa delí na tri časti: Neustriu (centrum Paríž), Austrasiu (hl. mesto Remeš) a Burgundsko (hl. mesto Orleans)- posledný mocný panovník, ktorý znova zjednotil ríšu bol Dagobert I. (629- 639) - bojoval proti Samovej ríši v r. 631/632, keď sa Samo postavil proti Franskej ríši - vtiahol na územie Slovanov, bol však porazený pri hradisku Vogastisburg (632). Obdobie vlády majordómov- po ňom začala vladárska moc postupne upadať a panovníci sa začalistále viac opierať o hodnostárov, nazývaných majordómi (správcoviakráľovského dvora) - na čelo majordómov sa postavil Pipin II., z najmocnejšieho rodu vAustrázii- Arnulfovcov (neskôr vstúpili do dejín ako Karolovci) - založil novú dynastiu franských panovníkov a zvrhol posledného- na tróne jeho syn Karol Martel (714-741)- upevnil moc rodu i ríše v bojoch s neustrijskými majordómami - víťazstvom nad arabmi na území medzi mestami Tours a Poiters v r.732-zastavil arabské výboje v Európe - kráľom sa stal až jeho syn Pipin III. Krátky (741-768)- zvrholposledného kráľa Childericha III. a v r.751 po súhlase pápežaZachariáša sa dal pomazať za kráľa arcibiskupom Bonifácom - toto ich politické spojenie položilo základ dlhodobým vzájomným vzťahom medzi Franskou ríšou a pápežstvom. Karolínska renesancia- najvýznamnejším panovníkom Franskej ríše- Karol Veľký (768-814)- za jeho vlády dosiahla franská ríša najväčší rozmach - viedol expanzívnu politiku a rozšíril územie nad väčšinou strednej a západnej Európy.

- v r.774 dobyl Longobardské kráľovstvo a bol pomazaný za longobardského kráľa- porazil Avarov a mal veľký podiel na rozvrátení Avarského kaganátu - po porážke Sasov si podmanil aj ich územie- podnikal útoky aj proti Slovanom, no nikdy si ich nepodmanil.- jeho ťaženia proti Arabom v 11.-12.st. boli zachytené v „Piesni o Rolandovi“. - pápež Lev VIII. ho v r. 800 korunoval za cisára. - v r. 812 uznal Byzantský cisár Michal I. mierovou zmluvou po vojne medzi Byzanciou a Franskou ríšou Karola Veľkého za cisára.- uskutočnil viacero reforiem- napr. reforma obeživa- zavedenie denára, mier, váh a hlavne prebudovanie štátnej správy- štátna správa využívala písomné doklady a vznikali zákonníky, ktoré mala na starosti štátna byrokracia. - rozvinutý feudalizmus a lénny (vazalský) systém sa zakladal na držbe pôdy- vysoká šľachta bola lénnikom kráľa a mala aj vlastných lénnikov- zo sedliakov zákon spravil nevoľníkov a živobytie si zabezpečovali obrábaním pôdy zemepána- dominikál- v pohraničných oblastiach boli zriaďované vojensko-správne jednotky-marky, ktoré spravovali markgrófi, na ich činnosť dohliadali špeciálnikráľovskí vyslanci- obdobie vlády Karola Veľkého označujeme ako karolínska renesancia-vyznačovala sa rozvojom kultúry- zakladaním škôl, ktoré mali za úlohuvzdelávať budúcu štátnu byrokraciu a formovanie vrstvy vzdelancov - zaznamenávame v tomto období vznik latinkyKarolínsky úpadok- po smrti Karola Veľkého na trón nastúpil na trón jeho syn ĽudovítPobožný- vydal v r.817 nástupnícky poriadok nazývaný Ordinatio Imperii,ktorý zaručoval nástupnícke práva pre najstaršieho cisárovho syna - po jeho smrti sa ríša rozdelila medzi jeho troch synov - v r. 843- Verdunská zmluva- rozdelila ríšu- Karol Holý- Západofranskékráľovstvo (územia na západ od Rýna, t.j. dneš. Francúzsko)

- Ľudovít Nemec získal územia na východ od Rýna (dnešné Nemecko) -Lothar I. si ponechal cisársku hodnosť spolu s Porýnskom a severnýmTalianskom. - všetky štátne celky viedli medzi sebou boje, Lotharova ríša sa rozpadla- moci sa ujala vysoká šľachta a centralizovaná kráľovská moc upadala- pozíciu panovníka ohrozovali aj nájazdy Normanov - kráľ Karol III. v r. 911 uzavrel s Normami mier- normanský vojvodazískal územie dneš. Normandie a stal sa vazalom francúzskeho kráľaDynastia Kapetovcov- po smrti posledného panovníka karolínskej dynastie Ľudovíta V. sa v r. 987 zmocnila trónu dynastia Kapetovcov- na trón nastúpil Hugo Kapet, od ktorého sa rozvýja ďalej dynastia a vládne až do r. 1328. - kráľa podporovali v boji proti vyššej šľachte cirkev a hlavneslobodné kráľovské mestá, ktorým kráľ udeľoval privilégiá a výsady,najmä práva samosprávy ( tzv. komúny)- v roku 1214 porazil definitívne francúzsky kráľ Filip II. August vbitke Bouvines anglického panovníka Jána Bezzemka a vrátil Francúzskutakmer všetky dŕžavy- dochádza k upevňovaniu kráľovskej moci. Avignonské zajatie- v r. 1285 sa na francúzsky trón dostáva Filip IV. Pekný (1285-1314) - bezohľadné uplatňovanie suverenity kráľovskej moci ho priviedlo kveľkému konfliktu s cirkvou (s pápežom Bonifácom VIII.)- premiestnilasa pápežská rezidencia z Ríma do Avignonu- dôsledkom konfliktu

- v r. 1309 Avignonské zajatie pápežov- na pápežský stolec sa dostal Klement V.- do funkcie ho pretlačil sám Filip IV. - rozhodol sa presídliť pápežskú rezidenciu do Avignonu - územie Avignonu patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa- začalo takmer 70-ročné avignonské zajatie pápežov (1309-1376)- skončilo návratom pápeža Gregora XI. do Ríma - Filip IV. Pekný sa zaslúžil aj o rozpad rádu templárov- po skončeníkrižiackych výprav disponovali veľkým majetkom i politickým vplyvom- hlavní predstavitelia boli okolo r. 1307 obvinení z kacírstva, odsúdení a upálení- r. 1328 zomrel bez mužských potomkov posledný zástupca kapetovskejdynastie Karol IV.- tým sa výrazne vyhrotili napäté vzťahy medziAnglickom a Francúzskom- jedným z uchádzačov o trón bol aj anglickýkráľ Eduard III., vnuk Filipa IV. Pekného- šľachta za kráľa zvolila Filipa VI.- pochádzal z vedľajšej vetvy Kapetovcov, z rodu ValoisStoročná vojna- oficiálna príčina- spor o francúzsky trón, no aj francúzske zásahy dovnútorných sporov vo Flámsku, ktoré bolo hlavným odberateľom anglickejvlny a dodávateľom pevninských výrobkov - o trón sa uchádzali dvaja rivali- franc. princ Filip de Valois a Eduard III., ktorí boli v príbuzenskom vzťahu- na stranu Eduarda III. sa pridal aj rímsko-nemecký cisár Ľudovít Bavorský, ktorý ho v roku 1338 uznal za francúzskeho kráľa - v prvej fázy vojny mali Angličania prevahu- v r.1346 porazili francúzske vojská v bitke pri Crécy (Kreščaku)- na strane Francúzov bojoval aj český panovník Ján Luxemburský

- o rok neskôr dobyl Eduard III. aj prístav Calais- podarilo sa im poraziť Francúzov aj v roku 1356 v bitke pri Poitiers- francúzsky kráľ Ján II. Dobrý sa dostal do zajatia a na jeho miestonastúpil jeho syn Karol V. Múdry- po tejto porážke začala francúzskavláda vyberať od sedliakov vyššie poplatky- vyvolali odpor roľníkov,ktorý vyvrcholil 1358, keď vypuklo v meste Compiénge tzv. povstanieJacquesa Bonhomma - začiatkom júna bolo povstanie kruto potlačené- v r. 1415 anglický kráľ Henrichovi V. z rodu Lancasterovcov rozdrvilfrancúzsku armádu pri Azincourte- Angličania ovládli väčšinu krajiny- proti anglickej nadvláde v krajine sa zdvihla vlna odporu francúzskeho obyvateľstva- do čela ľudového povstania sa postavila sedemnásťročná sedliačka Jana z Arcu- nazývaná Panna Orleánska. - 8. mája 1429 zvíťazilo francúzske vojsko pod jej velením pri Orleánse- obrat vo vojne v prospech Francúzska- Karol VII. pri Remeši korunovaný za kráľa- Jana z Arcu vydaná Burgunďanom, obvinená z kacírstva, čím chceli sabotovať korunováciu Karola VII. za kráľa- 30. mája 1431 ju upálili. - Storočná vojna sa skončila definitívnym víťazstvom Francúzov v r.1453 v bitke pri Castillone, pod anglickou nadvládou zostal iba prístavCalais- po skončení vojny sa Francúzsko stalo silnou krajinou- panovník Ľudovít XI. (1461-1483) postupne posilňoval panovnícku moc aoslaboval vplyv veľkých feudálov- vytvorila sa mocná centralizovanámonarchia.