Reformácia a protireformácia v 16.-17.st.
- reformácia sa na Slovensku začala šíriť pred bitkou pri Moháči
- radikálne názory sa šírili aj v stredoslovenskom baníckom povstaní(1525-1526), no po potlačení nenašli širšiu odozvu
- katolícka cirkev spočiatku neragovala na šírenie nového učenia
- politický (boje o trón) a spoločenský chaos po r. 1526 umožnili reformácii sa výraznejšie presadiť v Uhorsku
- šíritelia reformácie- duchovní a učitelia v mestách (študovali na
nemeckých a zahraničných univerzitách a osvojili si reformné myšlienky)
- poddaní sa riadili podľa zásady Cuius regio, euius religio (Čie panstvo, toho náboženstvo)
- túto zásadu oficiálne prijala nemecká šľachtana ríšskom sneme v Augsburgu v r.1530
- na Slovensku sa presadila umiernená forma lutherovskej reformácie a Maďarska kalvinizmus
- na strednom Slovensku a Spiši šírili aj sekty, najmä Novokrstenci
(anabaptisti); na západnom Slovensku – remeselníci, tkáči, hrnčiari-
habáni (habánska keramika)
- v pol. 16.st. sa pridala k reformácii aj šľachta, ktorá v zaberaní cirkevného majetku (sekularizácii) videla možnosť obohatiť sa
- reformácia sa šírila tak rýchlo, lebo Turci nedbali na nábož. rozdiely medzi kresťanmi, všetkých považovali za neveriacich, t.j. ďaurov
- Turci tolerovali len františkánov, ktorí im žobravým spôsobom života pripomínali tureckých potulných mníchov- dervišov
- Fredinand nepostupoval tvrdo proti reformácii, lebo potreboval šľachtu v boji proti Turkom a aj obyvatelia kráľovských miest boli prívržencami reformácie
- katolícki predstavitelia piatich východoslovenských miest poverili rektora bardejovskej mestskej školy- Leonarda Stöckela- v r. 1549 zostavil vierovyznanie miest-

CONFESSIO PENTAPOLITANA
- reformácia na strednom Slovensku zostavila vierovyznanie 7 stredoslovenských banských miest- CONFESSIO HEPTAPOLITANA, spišské vierovyznanie- CONFESSIO SCEPUSIANA
- tieto učenia sa postupne odchyľovali od učenia katolíckej cirkvi
- rozdiely- ženba kňazov prijímanie pod oboma spôsobmi (z kalicha a hostie) odmietnutie autority pápeža
- v snahe udržať pri katolicizme kňazov zasiahnutých reformáciou predstavitelia cirkev. hierarchie presadzovali na Tridentskom koncile prijímanie pod oboma spôsobmi a ženbu kňazov=>prijatá bola len 1.požiadavka

Vznik cirkevnej organizácie evanjelikov na Slovensku
- organizačne bola dobudovaná evanjelická cirkev na synode v Žiline (1610) a synode v Spišskom Podhradí (1614)- evanjelici sa vymanili spod područia katolíckej cirkevnej hierarchie.
- s rekatolizáciou začal ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh, hneď po nástupe do svojej funkcie – presadzoval náboženskú toleranciu a proti protestantizmu chcel pôsobiť poučovaním, vzdelanosťou, podporou školstva, vydávaním kníh
- dôležité bolo pôsobenie na mládež- do Trnavy povolal roku 1651 jezuitov - pokračovali Peter Pazmáň- 1635 založil univerzitu v Trnave; jágerský biskup Benedikt Kišdy- zriadil v roku 1657 univerzitu v Košiciach; protestanti – zriadili v Prešove kolégium s vyššími triedami

Stavovské povstania
- pokusy Habsburgovcov vybudovať centralizovanú ríšu narážali na tvrdý odpor šľachty- chcela si udržať svoj podiel na moci- stavovské výsady a privilégiá
- regovala tiež odporom voči rekatolizácii- - Chronológia povstaní: I. Štefan Bocskay (1604 - 1606)
II. Gabriel Betlen (1619 - 1622)
III. Juraj Rákoczi (1644 - 1645)
IV. Vesselynyiho sprisahanie (1671)
V. Imrich Tökoli (1678 - 1688)
VI. František Rákoczi (1703 - 1711)
Bocskayovo povstanie (1604 - 1606)
- protihabsburské povstanie vypuklo v roku 1604 na konci 15-ročnej vojny v Turkami
- veľmož Štefan Bocskay sa postavil Habsburgovcom pod heslom náboženskej a stavovskej slobody
- podporovaný Turkami prenikol na celé Slovensko a dostal sa so svojim vojskom na hranice Moravy
- v českých krajinách sa spojenectvo s Turkami stretlo s nedôverou, Čechy sa k útoku nepripojili
- Rudolf II. chcel zo svojho územia vytlačiť Turkov, preto uzavrel s
Bocskayom mier vo Viedni r.1606 a vydal Majestát o náboženskej slobode
- Viedenským mierom sa v Uhorsku zaručila náboženská a politická
sloboda. (Rudolfov brat Matej sa stal uhorským kráľom a po bratovej
smrti→ aj českým kráľom)