Uhorsko po bitke pri Moháči

Bitka sa skončila úplnou katastrofou a umožnila následné prenikanie Turkov do strednej Európy.

Boje o trón
- po smrti Ľudovíta II. Jagelovského v bitke pri Moháči sa uvoľnil český a uhorský trón, čo znamenalo začiatok sporov-uhorská šľachta preferovala sedmohradské knieža a najbohatšieho uhorského magnáta- Jána Zápoľského (11.11.1526 korunovaný za kráľa v Stoličnom Belehrade)
- česká šľachta preferovala na trón Ferdinanda I. Habsburgského- nároky vychádzajúce zo zmluvy s Vladislavom II. Jagelovským z r.1515
(17.12.1526 zvolený na sneme v Bratislave + vytlačil vojská Zápoľského

z Poddunajskej nížiny a v novembri 1527 sa nechal korunovať za kráľa)
- v Uhorsku vypukla občianska vojna, ktorú využila Osmanská ríša a posilňovala svoj vplyv
- Ján Zápoľský požiadal o pomoc tureckého sultána Süleymana II., ktorý ho uznal za uhorského kráľa a uzavrel s ním spojenectvo
- Turci podnikali pustošivé vpády na územie Slovenska, vyplienili Považie a Pohronie(1530)
- po dlhoročných bojoch uzavreli Zápoľský s Ferdinandom v r. 1538 tajný
Veľkovaradinský mier- obaja sa uznali za uhorských kráľov a ponechali si vládu na ovládanom území- Ferdinand- záp. časť krajiny (skoro celé Slovensko), Chorvátsko a časť Zadunajska Zápoľský- Sedmohradsko a stredné a severovýchodné Uhorsko (vrátane Košíc)
- po smrti Jána Zápoľského malo jeho územie pripadnúť Ferdinandovi
- Zápoľský zomrel v r.1540 a jeho dedičia to odmietli rešpektovať- časť šľachty vyhlásila 2-mesačného Jána Žigmunda za kráľa, nikdy ho však nekorunovali + sultán
uznal jeho zvolenie, čo bolo zámienkou na konflikt s Ferdinandom I.
- turecké vojská zaútočili na Poddunajskú nížinu a obsadili Budín a Ostrihom, kde si zriadili provinciu, tzv. Budínsky pašalik (najvyš. predst.- Budínsky paša)
- Uhorsko rozdelené na 3 časti:

o tzv. Kráľovské Uhorsko - fakticky habsburská, čiže rakúska, provincia na území dnešného Slovenska, Burgenlandu, západného Chorvátska a priľahlých území Maďarska ; toto územie obývali skoro samí Nemaďari (Slovania a Nemci); hovoríme, že Uhorsko stratilo samostatnosť a stalo sa (až do roku 1867) súčasťou habsburskej monarchie oSedmohradsko - turecký vazalský štát oBudínsky pašalik (ejálet)- (dnešné Maďarsko) priama súčasť Osmanskej ríše

Centralizačné snahy Ferdinanda I. (Reformy štátnej správy)
- Ferdinand a jeho nástupcovia sa usilovali vybudovať jednotnú centralizovanú ríšu- snaha o zamedzenie vplyvu českej a uhorskej šľachty
- odboj českých stavov a miest potlačil v roku 1547 v Uhorsku  - no v Uhorsku Turci podnikali vpády a výboje, krajina sa musela brániť pred náporom zvonka =>Ferdinand nemohol proti šľachtickej opozícii tak tvrdo postupovať ako v Čechách
- do Bratislavy (Prešporka) sa presťahovali ústredné úrady (lebo Budín bol roku 1541 dobytý) – aj Uhorská komora, ktorá mala na starosti vyberanie daní od poddaných a miest, správu kráľovských majetkov a vyberanie pohraničných ciel
- pôsobila tu aj Uhorská kancelária- administratívnno- správny orgán
- Miestodržiteľská rada – v mene panovníka spravovala Uhorsko – členmi boli cirkevní hodnostári, panovník im dôveroval viac ako šľachte
- sídlo Ostrihomského arcibiskupstva sa prenieslo do Trnavy
- zvýšil sa význam Slovenska, pretože jeho územie sa stalo jadrom kráľovstva
- vojenské velenie - Viedenský dvor- ten v Uhorsku zriadil 2 kapitanáty na čele s vojenskými veliteľmi, kapitánmi
- pozíciu panovníka posilnilo odstúpenie brata Karola V. (1556), po ktorom sa stal cisárom Svätej rímskej ríši nemeckého národa
- Ferdinand dlho neobsadzoval funkciu- palatína- po kráľovi najvyšší
hodnostár krajiny, funkcia predstavovala uhorskú stavovskú
monarchiu=> uhorská šľachta nebola nadšená centralizačnými
opatreniami
- dodržiaval výsady šľachty, najmä jej nezdaniteľnosť
Reformácia a protireformácia v 16.-17.st.
- reformácia sa na Slovensku začala šíriť pred bitkou pri Moháči
- radikálne názory sa šírili aj v stredoslovenskom baníckom povstaní(1525-1526), no po potlačení nenašli širšiu odozvu
- katolícka cirkev spočiatku neragovala na šírenie nového učenia
- politický (boje o trón) a spoločenský chaos po r. 1526 umožnili reformácii sa výraznejšie presadiť v Uhorsku
- šíritelia reformácie- duchovní a učitelia v mestách (študovali na
nemeckých a zahraničných univerzitách a osvojili si reformné myšlienky)
- poddaní sa riadili podľa zásady Cuius regio, euius religio (Čie panstvo, toho náboženstvo)
- túto zásadu oficiálne prijala nemecká šľachtana ríšskom sneme v Augsburgu v r.1530
- na Slovensku sa presadila umiernená forma lutherovskej reformácie a Maďarska kalvinizmus
- na strednom Slovensku a Spiši šírili aj sekty, najmä Novokrstenci
(anabaptisti); na západnom Slovensku – remeselníci, tkáči, hrnčiari-
habáni (habánska keramika)
- v pol. 16.st. sa pridala k reformácii aj šľachta, ktorá v zaberaní cirkevného majetku (sekularizácii) videla možnosť obohatiť sa
- reformácia sa šírila tak rýchlo, lebo Turci nedbali na nábož. rozdiely medzi kresťanmi, všetkých považovali za neveriacich, t.j. ďaurov
- Turci tolerovali len františkánov, ktorí im žobravým spôsobom života pripomínali tureckých potulných mníchov- dervišov
- Fredinand nepostupoval tvrdo proti reformácii, lebo potreboval šľachtu v boji proti Turkom a aj obyvatelia kráľovských miest boli prívržencami reformácie
- katolícki predstavitelia piatich východoslovenských miest poverili rektora bardejovskej mestskej školy- Leonarda Stöckela- v r. 1549 zostavil vierovyznanie miest-

CONFESSIO PENTAPOLITANA
- reformácia na strednom Slovensku zostavila vierovyznanie 7 stredoslovenských banských miest- CONFESSIO HEPTAPOLITANA, spišské vierovyznanie- CONFESSIO SCEPUSIANA
- tieto učenia sa postupne odchyľovali od učenia katolíckej cirkvi
- rozdiely- ženba kňazov prijímanie pod oboma spôsobmi (z kalicha a hostie) odmietnutie autority pápeža
- v snahe udržať pri katolicizme kňazov zasiahnutých reformáciou predstavitelia cirkev. hierarchie presadzovali na Tridentskom koncile prijímanie pod oboma spôsobmi a ženbu kňazov=>prijatá bola len 1.požiadavka

Vznik cirkevnej organizácie evanjelikov na Slovensku
- organizačne bola dobudovaná evanjelická cirkev na synode v Žiline (1610) a synode v Spišskom Podhradí (1614)- evanjelici sa vymanili spod područia katolíckej cirkevnej hierarchie.
- s rekatolizáciou začal ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh, hneď po nástupe do svojej funkcie – presadzoval náboženskú toleranciu a proti protestantizmu chcel pôsobiť poučovaním, vzdelanosťou, podporou školstva, vydávaním kníh
- dôležité bolo pôsobenie na mládež- do Trnavy povolal roku 1651 jezuitov - pokračovali Peter Pazmáň- 1635 založil univerzitu v Trnave; jágerský biskup Benedikt Kišdy- zriadil v roku 1657 univerzitu v Košiciach; protestanti – zriadili v Prešove kolégium s vyššími triedami

Stavovské povstania
- pokusy Habsburgovcov vybudovať centralizovanú ríšu narážali na tvrdý odpor šľachty- chcela si udržať svoj podiel na moci- stavovské výsady a privilégiá
- regovala tiež odporom voči rekatolizácii- - Chronológia povstaní: I. Štefan Bocskay (1604 - 1606)
II. Gabriel Betlen (1619 - 1622)
III. Juraj Rákoczi (1644 - 1645)
IV. Vesselynyiho sprisahanie (1671)
V. Imrich Tökoli (1678 - 1688)
VI. František Rákoczi (1703 - 1711)
Bocskayovo povstanie (1604 - 1606)
- protihabsburské povstanie vypuklo v roku 1604 na konci 15-ročnej vojny v Turkami
- veľmož Štefan Bocskay sa postavil Habsburgovcom pod heslom náboženskej a stavovskej slobody
- podporovaný Turkami prenikol na celé Slovensko a dostal sa so svojim vojskom na hranice Moravy
- v českých krajinách sa spojenectvo s Turkami stretlo s nedôverou, Čechy sa k útoku nepripojili
- Rudolf II. chcel zo svojho územia vytlačiť Turkov, preto uzavrel s
Bocskayom mier vo Viedni r.1606 a vydal Majestát o náboženskej slobode
- Viedenským mierom sa v Uhorsku zaručila náboženská a politická
sloboda. (Rudolfov brat Matej sa stal uhorským kráľom a po bratovej
smrti→ aj českým kráľom)
Povstanie Gabriela Bethlena (1619 - 1622)
- nádejou pre českú opozíciu bol protirakúsky postoj sedmohradského vojvodu Gabriela Bethlena a jeho nástupcu Juraja Rákócziho
- podporovali protihabsburskú koalíciu počas vojny i s pomocou Turkov
- obsadili skoro celé Slovensko (obsadili Košice, kde umučili 3 katolíckych kňazov)
- spojil sa s českou šľachtou , ktoré sa v tom čase vzbúrili proti
Ferdinandovi II. a spolu v novembri 1619 ohrozoval Viedeň, no ich akcie však neboli celkom koordinované s akciami českých stavov a neskôr s celou protihabsburskou koalíciou
- Bethlen viac sledoval vlastné záujmy o uhorskú korunu (nechal sa zvoliť za uhorského kráľa, no nedal sa korunovať) a mal aj veľmi veľké finančné požiadavky
- po porážke českých stavov na Bielej hore bol nútený uzavrieťs cisárom v r. 1622 mier v Mikulove
- Betlen sa vzdal získaných území a tým získal titul ríšskeho kniežaťa
- povstaním v 1. pol. 17.stor. sa uhorskej šľachte podarilo dosiahnuť značné úspechy- šľachta ubránila feudálnu stavovskú ústavu, svoje výsady, aj výsady miest a zabezpečila určitú náboženskú slobodu
- zemianske stolice zostali ako základný článok štátnej moci

Povstanie Juraja I. Rákocziho (1644 - 1645)
- spolupracoval s Francúzskom a Švédskom
- mali podporiť Švédsko v 30-ročnej vojne, no po smrti švéd. kráľa Gustáva II. Adolfa sa neodvážil vystúpiť
- po počiatočných úspechoch začal Rákoczi cisárske vojská obsadzovať Slovensko, udržali pozície už len na východnom Slovensku
- skončil sa mierom v Linci v r. 1645, ktorý priznal náboženskú slobodu poddaným a potvrdené výsady šľachty

Veselynyiho Sprisahanie (1671)
·stupňovanie náboženského teroru
·snaha ovládnuť Uhorsko politicky aj hospodársky
·sbaha o ovládnutie obchodu s dobytkom - nevôľa uhorských magnátov (1671)
·sprisahanie bolo odhalené
·200 rodov bolo vyvlastnených a museli opustiť krajinu
·popravy a konfiškácie
·zrušenie uhorskej ústavy a násilná rekatolizácia
·labanci - pro hasburgovci, prívrženci cisárskych vojsk
·kuruci - proti habsburgovci
- Turci v r.1663 začali vojenský konflikt, čím porušili prímerie a vypukla vojna
- cisárske vojská porazili Turkov v bitke pri Sv. Gottharde, no cisár
Leopold I. uzavrel s Turkami nevýhodný mier v r. 1664 vo Vasvári
- nespokojnosť šľachty viedla k Vešelénimu sprisahaniu
- palatín Vašeléni však zomrel prirodzene pred odhalením a ostatných
odhalili a vedúce osobnosti v r. 1671 popravili: Nádašdyho, Frankopana,
Zrínskeho
Tökoliho povstanie (1678 - 1688)
- medzi najväčšie povstania patrilo povstanie Imricha Tokoliho zo Sedmohradska
- kežmarský magnát Tokoli obsadil takmer celé Slovensko až po Váh
- cisár v tiesni sľúbil uhorskej šľachte politické ústupky
- Tokoli sa dal pod ochranu tureckého sultána a prijal od neho titul uhorského kráľa + volali ho aj slovenským kráľom
- povstanie umožnilo Turkom tiahnuť na Viedeň r.1683
- Habsburgovcom sa však podarilo nad Turkami zvíťaziť, porazili aj povstalcov
- krvavý postup proti stavovskej opozícii vošiel do dejín jako
„prešovské jatky”, keď r. 1687 dal cisársky generál Caraffa v Prešove
popraviť 24 mešťanov a šľachticov.

Povstanie Františka Rákócziho II. (1703 - 1711)
- Rákóczi využil zaneprázdnenosť Habsburgovcov vo vojne o španielske dedičstvo a nespokojnosť roľníkov
- povstalci zbavili Habsburgovcov trónu, boli však nerozhodní- nezvolili nového panovníka a hospodárske opatrenia situáciu skôr zhoršovali(napr. nehodnotné medené mince)
- nespokojnosť poddaných rástla
- povstanie sa snažilo získať aj podporu Švédov a potom aj pomoc Petra Veľkého
- v r. 1708 utrpel Rákóczi ťažkú porážku pri Trenčíne (nakoniec utiekol do Poľska a potom sa utiahol do Turecka)
- bolo ukončené Szatmarským mierom v r. 1711- dynastia si zabezpečila
dedičnosť uhorskej koruny, uhorská šľachta si však ubránila svoje stavovské výsady a uhorskú feudálnu ústavu=>habsburgovcom sa teda nepodarili presadiť také pomery ako v českých krajinách- začali sa utvárať rozdiely, ktoré neskôr viedli k dualistickému usporiadaniu štátu