Jedno z prvých známych výrobných centier bronzu vzniklo pri obci Unětice, len 10 Km od Prahy (Unětická kultúra). 1.3. Kelti a doba železná

Práve v dobe železnej zaznamenali Kelti svoj najväčší rozmach. Metalurgia železa umožnila nielen výrobu kvalitnejších zbrani, ale v prvom rade kvalitnejších nástrojov. Pomocou železných nástrojov bolo možné preniknúť cez husté lesy a vyrúbať cesty pre vozy, čo umožnilo ľahšie styky medzi jednotlivými kmeňmi, čo znamenalo rozmach obchodu a rýchle šírenie rôznych technických vynálezov. Aj keď metalurgia železa dorazila do Európy až začiatkom prvého tisícročia p.n.l, čo bolo pomerne neskoro ( Chetiti vedeli spracovať železnú rudu už okolo 12 storočia p.n.l.), rýchlo sa v týchto končinách rozvíjala. Nakoľko európske kmene ešte nepoznali hnedé ani čierne uhlie na tavenie železa používali uhlie drevené. Preto boli Keltské strediská v blízkosti lesov. Tak vznikla výrobná oblasť v strednej Európe, neskôr aj vo východnom a strednom Francúzsku, kde boli bohaté ložiská železa. V susedných územiach sa však naďalej používali bronzové nástroje, niekedy až do polovice prvého tisícročia p.n.l. Nové výrobné postupy však viedli k presunu hospodárskych stredísk z Čiech do oblasti Jadranského mora. Pre staršiu dobu železnú je charakteristická tzv. Halštatská kultúra (Pomenovaná podľa rakúskej obce Hallstat v blízkosti ktorej sa našlo asi 1000 keltských mohýl z tohto obdobia). Túto kultúru šírili najmä bojovní pastieri, postupujúci pozdĺž vodných tokov do údolí, kde mohli nájsť pastviny pre svoje stáda. Na rozdiel od iných kočovných skupín, tvorili títo pastieri potulné kmene, ktoré sa pri nájdení vhodných podmienok usadzovali. Najčastejšie sa tak udialo na náhorných plošinách, kde mohli nájsť pastviny pre svoje stáda. Spoločnosť sa tým stabilizovala a začala "zapúšťať korene". O význame halštatskej kultúry svedčia desaťtisíce mohýl, ktoré sa spravidla vyskytujú v blízkosti opevnených sídiel. Významnú úlohu v tomto období zohrávala najmä oblasť Ilýrie (východné pobrežie jadranského mora), kde sa najväčšmi rozvinula a zdokonalila metalurgia železa. Halštatský ľud vznikol pravdepodobne v strednej Európe a postupne sa "prepochodoval" až k Baltskému moru, na územia Wurttemberska, Bádenska, Burgundska, Lotrinska, Normandie, údolia Loiry, ale aj na Britské ostrovy. Dejiny Keltov končia dobou laténskou (mladšia doba železná), ktorá je ich vrcholom. Zvýšil sa počet železných zbraní a nástrojov. V dobe halštatskej sa poľnohospodári usadzovali na náhorných plošinách, nakoľko ťažkú pôdu v nížinách nedokázali obrábať.