Železný pluh však umožnil návrat poľnohospodárov do nížinatých oblastí. Poľnohospodárstvo začalo prevládať nad pastierstvom. Táto hospodárska zmena však spôsobila aj zmenu v mentalite ľudí. Pôda prestala byť obyčajným, bližšie neurčeným kusom pastviny, ale sa zmenila na pole, majetok poľnohospodárov. Vojenskú aristokraciu vo vedení postupne vystriedali bohatí roľníci. Vznik roľníctva mal taktiež vplyv na náboženstvo Keltov. Pastieri si ako symbol boha so sebou nosievali potulný totem, ktorý usadení roľníci vymenili za chrám. Zmeny nastali aj v pochovávaní mŕtvych. Nakoľko bola pôda príliš vzácna na to aby bola zaberaná honosnými mohylami, dostávali sa do popredia jednoduché cintoríny. Pre nás je doba halštatská významná tým, že práve v dobe halštatskej sa Kelti dostali aj na naše územie. 2. Kelti na Slovensku

Do Karpatskej kotliny začali Kelti prenikať okolo roku 400 p.n.l. Ich expanzia smerovala výhradne do nížinných území, ktoré boli vhodné na poľnohospodárstvo, čo svedčí o tom, že hlavnou zložkou keltskej expanzie boli roľnícke vrstvy hľadajúce nové zdroje obživy. Najväčšia koncentrácia keltských osád sa v tom období vyskytoval v ohybe Dunaja pri Maďarskom Vacove, na Slovensku sa Kelti usadili predovšetkým v povodí dolných tokov riek Ipeľ, Hron, Žitava a Nitra. K výraznejšiemu, osídleniu juhoslovenskej nížiny došlo až v 3. storočí p.n.l. a k zreteľnej koncentrácii až v neskoršom období. Najpravdepodobnejšou príčinou zväčšovania koncentrácie Keltov na našom území bol pravdepodobne návrat Keltov, ktorí sa usadili v oblasti Balkánskeho polostrova, ale nedokázali sa tam udržať.
Po osídlení južného Slovenska prenikli Kelti aj do horného Potisia, kde osídlili Košickú panvu a Východoslovenskú nížinu. Prenikli sem z Panónie a Sedmohradska, ale ich postupu spočiatku bránilo domáce obyvateľstvo usadené na Tise (tzv. Skýtska kultúra) Archeologické nálezy však zaznamenávajú Keltov aj východnejšie, a to na Zakarpatskej Ukrajine v oblasti Užhorodu.
Ďalšia vlna Keltských prisťahovalcov prišla okolo roku 200 p.n.l. Išlo pravdepodobne o Keltov porazených rímskymi vojskami. V tom čase dosiahlo Keltské osadenstvo na našom území najväčšiu intenzitu. Koncentrácia osídlenia sa postupne prenáša za rieku Váh , kde došlo k vybudovaniu opevnených centier v Palveckom Podhradí a v Bratislave. V prvom storočí p.n.l. však bol Bratislavské oppidum zničené a jeho funkciu čiastočne prebralo neďaleké menšie oppidum pri Devíne. Pravdepodobným centrom Keltského osídlenia na Považí sa stala Nitra.