Keltské obyvateľstvo tu žilo zmiešané s Dákmi a mesto patrilo pravdepodobne pod právomoc Dáckeho kráľa Burebistu. Spolužitie Keltského obyvateľstva s Dákmi však v tejto oblasti nebolo vôbec neobvyklé, zmiešané Keltsko-Dácke obyvateľstvo bolo prakticky v každej osade tohto regiónu, ale aj oblastí východne od Považia. Archeologické nálezy svedčia o významnom Keltsko-Dáckom výrobnom stredisku na Zemplíne. V tomto stredisku bola vyrábaná najmä maľovaná Keramika.
V oblasti severného Slovenska sa až do druhého storočia p.n.l. vyvíjalo pôvodné Lužické osídlenie, po príchode Keltov z južnejších oblastí Slovenska však postupne vzniká tzv. Púchovská kultúra, ktorá znamená symbiózu Keltských a Lužických prvkov. Táto kultúra je príznačná pre oblasti severného a stredného Slovenska, juh Poľska a západnú Moravu. 2.2. Zánik Keltskej moci v Karpatskej Kotline


Zatiaľ čo Kelti v západnej Európe museli odrážať nápory Rimanov z juhu a Germánov zo severu a východu, na našom území sa proti Keltom zjednotili národy dáckeho pôvodu. O osude Keltov rozhodla bitka neďaleko Neziderského jazera, kde utrpeli v prvom storočí pred naším letopočtom porážku od dáckeho vojska, vedeného kráľom Burebistom. Po tomto víťazstve začali Dákovia postupne obsadzovať keltské územie. Príchod Dákov však vôbec neznamenal odchod Keltov z nášho územia. Naopak spolu s Dákmi zakladali spoločné sídliská. Dôkazom toho je aj archeologický nález Keltsko-Dáckeho strediska v Nitrianskom Hrádku. Pozostatky podobného Keltsko-Dáckeho sídliska sa našli aj na Zemplíne. Ústup Keltov z južného Slovenska znamenal až príchod Rimanov po smrti Kráľa Burebistu. Veľká časť Keltov z nášho územia odišla, pravdepodobne na západ. Tí čo tu ostali sa pravdepodobne Stiahli na sever do zalesnených oblastí. Niektorí antickí historici však uvádzajú, že sa zmiešané keltsko-dácke kmene ďalej stiahli pod náporom Germánov na horné Potisie. 2.3 Remeselníctvo keltskej kultúry


Úrodnosť nížinných oblastí Karpatskej kotliny, rovnako ako blízkosť nálezísk rúd znamenali vytvorenie priaznivých podmienok na rozvoj keltských remesiel a poľnohospodárstva. V tom období dosiahli poľnohospodárske nástroje takú úroveň, že sa naďalej používali ešte niekoľko storočí po zániku Keltskej civilizácie. Kelti poznali železnú kosu s drevenou násadou, zahnutý železný kosák a drevený rýľ s okovaným ostrím. Z ďalších významných nástrojov treba ešte spomenúť aj rôzne sekery, železnú pílu, železný vrták na drevo, nákovu, kladivo, pilník, kliešte a dokonca aj váhy.