Nádoby zhotovené na hrnčiarskom kruhu sa síce ojedinele vyskytovali na našom území aj pred príchodom Keltov, ale tieto výrobky sa nerozšírili a výroba hrnčiarsky kruh bol pre naše územia pomerne cudzí. Iba po príchode Keltov sa u nás výroba na hrnčiarskom kruhu rozširuje a zovšeobecňuje. Jej základnou črtou je hromadná výroba a dosiahnuteľnosť pre širokú verejnosť. Jednoduchá technike hrnčiarskeho kruhu prispôsobená výroba má na rozsiahlych územiach podobný charakter. Ide o akýsi "národný keltský hrnčiarsky charakter". Vyznačuje sa dokonalou modeláciou a povrchovou úpravou jednotlivých výrobkov. Pozoruhodná je aj vysoká kvalita vypálenia v hrnčiarskej peci. Kusy keramiky vložené do hrobu boli však pravdepodobne vyrábané len na tento cieľ. Nie sú dostatočne vypálené a sú značne drobivé. Kelti vyrábali niekoľko druhov keramiky. Našli sa takmer do čierna vypálené fľašovité vázy, misky z jemne plavenej hliny hladkého povrchu a súdkovité tvary so zvislým hrebeňovaním. Vyrábali ich zo zmesi tuhy a hliny, a vypaľovali sa vo vysokej teplote. Vyrábal sa aj jemný tovar podobný porcelánu zdobený jemnými červenými a bielymi pásikmi, poprípade šachovnicovým motívom. Maľby boli veľmi trvanlivé, pretože sa keramika po namaľovaní znova vypaľovala. Keramika sa vyrábala predovšetkým v opevnených sídliskách odkiaľ sa šírila do menších osád. Na Slovensku sú najvýznamnejšie náleziská tejto keramiky na Devíne, v Bratislave, Nitrianskom Hrádku a na Zemplíne. V keltskej keramike však chýbajú, alebo sa vyskytujú len v minimálnej miere džbány s uchom, šálky a hrncovité tvary s výčnelkami. Keramické pece mali kruhový, oválny, alebo obdĺžnikový pôdorys s hlineným roštom, ktorý bol rozdelený na dva vykurovacie kanály. Nad roštom vybudovali kopulu, ktorú po vypálení keramiky porušili. Nálezy hrnčiarskych pecí nájdených aj v menších sídliskách svedčia o tom, že sa keramika vyrábala v okruhu väčších osád a neprepravovala sa na väčšie vzdialenosti.
Kelti na našom území začali používať mince okolo 2 storočia p.n.l. Bolo to po prvý krát čo sa na našom území používali mince. Na razenie mincí Kelti používali antické predlohy ,najmä z Grécka a Macedónska, ktoré si však prispôsobili svojmu umeniu. Najrozšírenejšími mincami boli sedemnásť-gramové strieborné mince zvané Biateky. Ako ich predloha pravdepodobne z časti slúžili rímske denáre. Niektorí bádatelia však poukazujú aj na antické a orientálne vplyvy. Líc mince predstavuje jedna, alebo dve hlavy, na rube je postava jazdca, zriedkavejšie samotný kôň, či skrútený drak. Okrem spomenutých reliéfov, sú na minciach aj mená vyrazené latinským písmom. Pravdepodobne tu ide o mená keltských náčelníkov, alebo kniežat.