Z týchto mien sa najčastejšie vyskytujú mená: Biatec, Nonos, Devil a Bussumarus. Za zmienku stojí aj to, že tieto mince sú prvým prípadom, kedy sa na našom území použilo písmo. Okrem biatekov sa na našom území používali aj niektoré dácke mince, z keltských mincí sa na našom území vyskytli ešte aj zlaté mince mušľovitého typu, ktoré sem z Čiech preniesli v prvom storočí p.n.l. kmene Bójov.

3. Archeologické nálezy na Slovensku

Z archeologických nálezov Keltov sú u nás, rovnako ako hocikde inde v Európe najviac rozšírené hroby. Rozdiel je však v tom, že na našom území nemožno nájsť honosné mohylové násypy hrobov keltskej aristokracie z doby halštatskej, ako napríklad v Nemecku, alebo Francúzsku. Na území Slovenska nachádzame namiesto toho už len prosté, tzv. ploché keltské hroby a pohrebiská s kostrovým pochovávaním v obdĺžnikových jamách. Hroby bohatých sa odlišujú od hrobov chudobných sa odlišujú iba milodarmi, poprípade väčšími jamami. Táto odlišnosť v pochovávaní mŕtvych môže byť odpoveďou na otázku, prečo Kelti v 5. storočí p.n.l opúšťajú svoju vlasť a začínajú dobýjať okolité územia. Niektorí bádatelia zastávajú názor, že príčinou prerodu keltskej spoločnosti bolo úsilie nižšie položených sociálnych vrstiev vymaniť sa spod nadvlády zbohatnutej vládnucej vrstvy, ktoré vyústilo až do opustenia svojho územia.
Na keltských pohrebiskách sa stretávame všade s rovnakým a ustáleným Keltským rítom. Mŕtveho spravidla uložili na chrbát do hrobovej jamy obdĺžnikového pôdorysu s kolmými stenami o rozmeroch najviac 2x3 metre. Zriedkavo sa však pochovávalo aj v skrčenej polohe, alebo so skríženými nohami. Mohylový násyp prevyšujúci úroveň okolitého terénu sa nedokázal, no je veľmi pravdepodobný. V ojedinelých prípadoch sa pri hroboch našli akési náhrobné kamene. Našli sa však aj hroby podstatne väčších rozmerov. Niektoré z nich sú veľké aj vyše 10 m. Tieto hroby boli akousi imitáciou bohatých hrobov západoeurópskej šľachty z halštatského obdobia. Tieto hroby majú často uprostred drevenú komoru. Na cintoríne sú hroby uložené na vymedzenom mieste cintorína.
Do hrobov sa vkladali šperky, odevy, zbrane, keramické vázy, jedlo ( spravidla ním bolo mäso) a predmety rituálneho charakteru. V mužských hroboch sú okrem zbraní (dlhé meče, štíty, kopije) aj rôzne šperky ako napríklad náramky a prstene. Bežné sú aj nožíky, britvy, kamenné brúsky a dokonca aj ovčiarske nožnice. K mužskému odevu patril aj reťazový opasok na nosenie meča. Bol zhotovený z osmićkovo krútených ohniviek s hákovitou záponou na jednom konci a s kruhovitým okom na konci druhom.