Orientácia hrobov nie je u všetkých Keltov jednotná. Na Slovensku je však najrozšírenejšia orientácia mŕtveho s hlavou smerom na Juh. Najviac Keltských hrobov na slovesku sa našlo v obci Maňa pri nových Zámkoch ( 100 hrobov), v Palárikove (80 hrobov) a v Bajči ( 65 hrobov). Popri kostrovom pochovávaní sa však vyskytovalo aj spaľovanie mŕtvych. Spaľovanie mŕtvych koncom Laténskej doby úplne nahradilo kostrové pochovávanie. Nezhorené zvyšky kelti ukladali na zem a knim potom dávali milodary. V niektorých oblastiach napodobňovali kostrové pochovávanie tak, že popol rozhodili po okrajoch obdĺžnikovej jamy. Koncom doby laténskej sa zostatky kremácie pochovávali do plytkých, malých kotlovitých jamiek. Tento skromný spôsob pochovávania však už je z čias, keď Kelti stratili svoju moc. Z keltských hrobov možno ešte vyčítať jednu nápadnú, veľmi dôležitú zložku keltského obyvateľstva, a to ozbrojených mužov - bojovníkov. Táto spol. vrstva zastávala v keltskej spoločnosti veľmi dôležitú úlohu, najmä v čase vojen a zrejme aj pri obsadzovaní nových území v strednej Európe. Pochovávanie bojovníkov v plnej zbroji nebola ani tak náboženská predstava, ako prejav privilegovanej vrstvy. Počet bojovníkov na jednotlivých pohrebiskách je rozličný a závisí od typu keltských osád, skladby ich obyvateľstva a od dobového pôvodu obyvateľstva. Najvyššie percento bojovníckych hrobov pochádza z obdobia prvého vpádu Keltov na juhozápadné Slovensko. Menej je ich na pohrebiskách zo stredného Laténskeho obdobia, keď sa keltská spoločnosť rozvíjala bez väčších vonkajších zásahov. Zreteľné pribúdanie zbraní potom možno sledovať koncom laténskeho obdobia, v čase nového ohrozenia keltskej spoločnosti a blížiaceho sa zániku keltskej moci v Karpatskej kotline.


3.2. Keltské sídliská


Keltské sídliská nám neposkytujú toľko archeologických nálezov ako keltské hroby, ale pre poznanie keltskej spoločnosti sú veľmi dôležité. Z keltských sídlisk väčšinou nachádzame len fragmenty z väčších celkov, ako napríklad osád. Len málokedy sa podarí nájsť keltské sídlisko v blízkosti pohrebiska. Typickou sídliskovou jednotkou je chata, predstavujúca obydlie pre monogamnú rodinu. Pretože chaty boli stavané z dreva, zachovali sa z nich len pôdorysy. Na Slovensku boli objavené pôdorysy takýchto chát v Branči (okres Nitra) s rozmermi 5x4 metre a v Bánove ( okres Nové Zámky), kde mali chaty rozmery 7x4, poprípade 4,5x3 metre. Dno obydlia zvyklo byť zapustené do hĺbky asi pol metra, ale mohlo byť aj hlbšie.