Strechu sedlového tvaru podopierali koly, zarazené v rohoch budovy, málokedy boli ďalšie podporné stĺpy uprostred stien. Vnútri obydlia sa nenachádzali pece, ani ohniská. Takéto, v podstate jednoduché typy chát sa budovali v otvorených poľnohospodárskych sídliskách, ale aj v opevnených hospodárskych a výrobných centrách. V blízkosti Topoľčanov, kde je terén kamenistý, sa však našli chaty, ktorých dno je zapustené hlbšie (vyše 1 metra) a strecha sa pravdepodobne neopierala o koly, ale o zem. Zvyšky Keltských príbytkov boli nájdené na mnohých miestach na Slovensku. Našli sa v Branči, Ondrochove, Hurbanove, Šuranoch a v Nitrianskom Hrádku. Takéto typy chát sa však okrem Slovenska našli v celej Európe. Tento spôsob stavby príbytku je typický pre keltské osídlenie v dobe laténskej. Predtým sa používala primitívnejšia viackolová štruktúra príbytkov.
Oppidá boli veľké opevnené sídla, vojenskej, politickej, ale aj hospodárskej moci. Významné neboli len ako ochrana ľudí v čase vojny, ale aj miesto, kde sa sústreďovala remeselná výroba a obchod. S oppidami sa však stretávame až na konci 2. storočia p.n.l. teda až vo vrchole Keltského rozmachu. Okrem oppíd Kelti budovali ešte aj menšie opevnené pevnosti, okolo ktorých sa taktiež postupne usadzovali remeselníci. Opevnené strediská na území Slovenska ostali aj po zániku Keltov, obývané však už boli prevažne Dákmi. 3.3. Oppidá na území Slovenska

O tom, či na Slovensku existovali, alebo neexistovali oppidá sa medzi historikmi názory rôznia. Náleziská v Bratislave, na Devíne a Nitrianskom Hrádku sú síce dostatočne veľké, ale v ich okolí sa nenašli stopy po opevňovacom systéme, ktorý je charakteristický pre všetky Keltské oppidá (ide o opevňujúcu techniku pozostávajúcej z dreveného roštu, vyplneného kamením). Podobný opevňovací systém sa síce našiel na Zemplíne, ale toto centrum je primalé na to, aby sme ho považovali za oppidum. Pavel Dvořák však vo svojej knihe odkryté dejiny píše o archeologických nálezoch na kopci Pohanská v Plaveckom Podhradí, na ktoré sa podľa Dvořákových slov " akoby zabudlo!" Podľa Dvořákových slov je toto nálezisko od hornej časti opevnenia po dolnú veľké 150 metrov, má dvojitý až trojitý val a zaberá rozlohu 38 hektárov, čo je viac ako napríklad rozloha stredovekej Bratislavy. Toto územie malo, čo sa zemepisnej polohy týka, všetky predpoklady na vznik oppida. V blízkosti je dokonca niekoľko zdrojov vody. Archeologické nálezy síce nenašli žiadne stopy po príbytkoch, zato stopy po opevnení sa zachovali dodnes. Našli sa aj terasy vysekané do svahu. Tieto terasy mohli byť podkladom pre príbytky obyvateľstva.