1.1. Situácia v Európe v období vzniku keltských kmeňov

Je možné predpokladať, že v období vzniku Keltskej kultúry žilo v Európe viacero málo odlišných kmeňov hovoriacich indoeurópskymi jazykmi. Niektoré tieto skupiny na okraji strednej Európy sídliace v okolí Hercynského lesa prevzali nové techniky, vytvorili samostatný národ a dnes sú známi pod menom Germáni. Na východe žili Slovania a v strede žili Kelti - kmeňové zväzy, ktoré sa neskôr rozšírili do celej Európy a niektoré dokonca dosiahli aj blízky východ. Po čase však pôda na východe Európy nedokázala uživiť všetkých obyvateľov a tak došlo k migrácii niektorých kmeňov. Časť týchto kmeňov, nazývaných Achájci, prenikli až do Grécka, usadila sa tam a zahnala pôvodné obyvateľstvo. Týmto vniesli do Stredomoria prvky severskej kultúry ( jazyk, bojové vozy, nástroje). Ďalšou migrujúcou skupinou bola skupina latinských kmeňov, ktorých pravlasťou sú východné Čechy. Tie prešli cez Moravu až sa nakoniec usídlili v Latiu. Za zmienku ešte stojí prechod Umbrov na Apeninský polostrov v 12. storočí pred naším letopočtom a vpád Dórov do Grécka. 1.2. Pôvod Keltov

Vďaka archeologickým nálezom nástrojov a niektorých charakteristických zbraní môžeme rozpoznať prítomnosť Keltov ako osobitého národa už v období druhého tisícročia pred n.l. Ale kde sa Kelti v Európe nabrali?
Vieme o obyvateľstve v západnej a severnej časti strednej Európy, tvoriacich určité spoločenstvá zrodené z vzájomného pôsobenia neolitických skupín. Je však prakticky nemožné s istotou presne určiť, z ktorej z nich sa Kelti zrodili. S istotou však vieme povedať len to, že z jazykovedného hľadiska patrili Kelti k jazykovej skupine Indoeurópskej. Tieto skupiny sa poväčšine skladali z obyvateľstva "severného typu" (vysoký vzrast, podlhovastý tvar lebky). V hrobkách z neskoršieho obdobia však nachádzame odlišný rasový typ - obyvateľstvo s krátkymi lebkami a mohutným svalstvom. Túto zmenu pravdepodobne spôsobila infiltrácia skupín, ktoré prišli do tejto oblasti z malej Ázie a ich zámerom bol pravdepodobne obchod.
Doba, do ktorej môžeme klásť počiatky Keltských dejín, siaha až do začiatku druhého tisícročia p.n.l. V Stredomorí sa v tých časoch už spracovával bronz. Schopnosť tavenia a spracúvania kovu sa rýchlo preniesla aj ku Stredoeurópskym keltským Kmeňom, ktorých územie poskytovalo dostatok nerastov aj ostatných materiálov k výrobe bronzových nástrojov, zbraní a šperkov.