Na činnosť Slovenskej národnej rady reagovala aj exilová vláda, napr. v októbri 1994 vydala uznesenie, prijaté k rokovaniu o vzťahu k Slovenskej národnej rade a k československému zahraničnému odboju. V uznesení sa uvádza, že vláda vyjadruje vďačnosť za vystúpenie proti nepriateľovi a vzala s uspokojením na vedomie, že sa „...Slovenská národná rada ustanovila ako vedúci politický orgán tohoto boja, starajúc sa politicky, administratívne a organizačne o všetko, čo treba k úspešnému jeho vedeniu...“. Vo vzťahu ku kontinuite Československej republiky sa tu uvádza: „Československá vláda stojí prirodzene, menovite z dôvodov medzinárodne a zahranične politických na zásadnom stanovisku o právnej kontinuite Československej republiky. Preto tiež trvá na ústave z roku 1920, pripúšťajúc a schvaľujúc tie nezbytné zmeny, ktorých si vyžaduje mimoriadna situácia, vytvorená vojnou, vedením boja a rekonštrukčnými potrebami prechodného obdobia.“.

Vo väzbe na uvedené vyhlásenie exilovej vlády treba zdôrazniť, že právomoc Slovenskej národnej rady sa neodvodzovala z Ústavy ČSR a táto ústava sa v nariadení č. 1/1944 Sb. n. ani nespomínala. Slovenská národná rada nevykonávala moc v mene ČSR. Jej právomoc bola pôvodná, neodvodzovala sa ani od Ústavy ČSR, ani od dekrétov prezidenta ČSR, ani od normotvorby Slovenského štátu. Jej zákonodarná právomoc bola zároveň výlučná a neobmedzená najprv na povstaleckom území a od 16. októbra 1944 (uznesenie Predsedníctva SNR) na celom území Slovenska, pretože bola činiteľom, ktorý sa ujal vykonávania všetkej štátnej moci na Slovensku v období, keď na tomto území nebol iný, kto by sa čo i len pokúsil vykonávať túto štátnu moc a ňou vydané nariadenia boli uvádzané do života, boli úradmi a občanmi rešpektované.
Nemožno však opomenúť, že niektoré otázky výkonu zákonodarnej a výkonnej moci Slovenskej národnej rady na území Slovenska a jej vzťah k pôsobnosti exilovej vlády boli v ďalšom období zneužívané, najmä zo strany úradníkov tejto vlády.

V. Zákonodarná a výkonná činnosť Slovenskej národnej rady
Činnosť Slovenskej národnej rady možno rozdeliť do dvoch základných období: legislatívna činnosť od 1. septembra 1994 do 23. októbra 1944 a činnosť v roku 1945.

1.Vydávanie nariadení SNR od 1. septembra 1994 do 23. októbra 1944
Za uvedené obdobie, keď Slovenská národná rada sídlila v Banskej Bystrici, vydala 40 nariadení. Týkali sa všetkých rozhodujúcich spoločensko-právnych oblastí: štátoprávnej (resp. ústavnoprávnej), vojenskej, ekonomickej, juristickej, spoločensko-politickej (školskej), pracovno-právnej a sociálnej.
• Okrem nariadenia č. 1/1944 Sb. n. SNR, ktoré už bolo uvádzané, vydala Slovenská národná rada 1. septembra 1944 aj nariadenie o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku. Podľa § 1 tohto nariadenia: „Slovenská národná rada vykonáva celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku. “ a podľa § 2: „Všetky zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti, pokiaľ neodporujú duchu republikánsko-demokratickému.“.
Ustanovenie § 2 vyvolávalo v neskoršom období u niektorých osôb polemiky vo vzťahu k uznaniu či neuznaniu legislatívy tzv. Slovenského štátu a najmä jeho protižidovských nariadení, ktoré neboli odmietnuté osobitným nariadením Slovenskej národnej rady. Treba však zdôrazniť, že tieto boli jednoznačne odmietnuté citovaným ustanovením, pretože odporovali duchu republikánsko-demokratickému.

• Nariadením č. 3/1944 Sb. n. SNR bolo vytvorené predsedníctvo SNR a deväť povereníctiev, nariadením č. 8/1944 Sb. n. SNR sa ich počet zvýšil na 11. Nariadením č. 37/1944 Sb. n. SNR bola zriadená rada obrany Slovenska, ktorá koordinovala spoluprácu medzi vojskom a partizánmi. Predseda Rady na obranu Slovenska sa stal hlavným veliteľom brannej moci na Slovensku a uznesenia tejto rady boli záväzné pre všetky vojenské a partizánske veliteľstvá a útvary.
• Nariadením č. 4/1944 Sb. n. SNR o rozpustení politických strán a organizácií boli rozpustené HSĽS, Deutche Partei, Magyar Nemzeti Párt, Hlinkova garda, Freiwillige Schutzstaffel, Hlinkova mládež, Deutschejugend a všetky ich zložky a pridružené organizácie. Celý majetok rozpustených združení prepadol v prospech štátu. Nariadením č. 16/1944 Sb. n. SNR boli zrušené všetky rady, vyznamenania a čestné odznaky a medaily zriadené po 6. októbri 1938, ako aj práva z nich plynúce. Bolo zakázané ich nosiť a užívať. Bolo tiež zakázané nosiť a užívať rady a vyznamenania udelené štátmi, ktoré boli po 6. októbri 1938 vo vojnovom stave alebo v nepriateľskom stave so spojeneckými alebo spriatelenými mocnosťami.

• Nariadenie č. 2/1944 Sb. n. SNR upravilo vyhlasovanie nariadení Slovenskej národnej rady v Sbierke nariadení SNR. Pokiaľ sa v nariadení neurčovalo inak, nastávala jeho účinnosť vyhlásením. Právne predpisy, a nariadenia sa vyhlasovali (v závislosti od ich autora a záväznosti) v Sbierke nariadení SNR a v Úradnom vestníku.

Nariadením č. 12/1944 Sb. n. SNR sa priznali príslušníkom četníctva poľné požitky vo výške stanovenej pre príslušníkov brannej moci. Nariadením č. 29/1944 Sb. n. sa priznali požitky aj príslušníkom finančnej stráže, ktorí vykonávali službu na území vyhlásenom za pole, nariadením č. 22/1944 Sb. n. SNR boli zvýšené služobné požitky československého vojska. Nariadením č. 33/1944 Sb. n. SNR bolo zvýšené vyplácanie odlučného od rodiny a rozšíril sa okruh osôb, na ktoré sa vzťahovalo. Nariadením č. 32/1944 Sb. n. SNR sa rozšírilo vyplácanie poľného a zápoľného prídavku aj na registrovaných členov partizánskych oddielov.
• Nariadením č. 23/1944 Sb. n. SNR z 26. septembra 1944 o prijímaní dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov do Československej armády na Slovensku bola zriadená Komisia pre prijímanie dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov pri Veliteľstve Československej armády na Slovensku. Za príslušníka Československej armády mohol byť prijatý len aktívny odbojár alebo ten, kto bol prínosom pre armádu z vojenského alebo štátneho hľadiska. Týmto nariadením sa vytvorili predpoklady, aby armáda získala štatút spojeneckej armády a vzťahovali sa na ňu ženevské konvencie o zaobchádzaní so zranenými a so zajatými príslušníkmi takejto armády. Slovenská národná rada vytvorila Povereníctvo pre národnú obranu a v rámci Československa trvala na vytvorení slovenských jednotiek s veliacou rečou slovenskou. Táto požiadavka bola zapracovaná aj v Košickom vládnom programe.

• Dňa 07. septembra 1944 vydala Slovenská národná rada pokyny k vytváraniu a činnosti miestnych a okresných národných výborov. V pokynoch sa ukladalo ihneď utvoriť z príslušníkov všetkých ideových smerov miestne a okresné národné výbory, kde dosiaľ nie sú vytvorené. Národné výbory majú dozerať na bezchybný chod verejnej správy, bezpečnosti, poriadku a zásobovania. Majú sa postarať, aby ihneď zmizli stopy po ľudáckom režime (nápisy, tabule, pomenovania, fašistický pozdrav a pod.).

• Nariadenie č. 11/1944 Sb. n. SNR o zaistení nemeckých a arizovaných podnikov upravovalo dispozičné a užívacie práva pri nakladaní so zaisteným vlastníctvom. Nariadenie zakazovalo vydávať a vykonávať opatrenia, ktoré by narušili alebo zmenili majetkovú podstatu podnikov alebo ohrozili ich riadny chod. Dovtedajším vlastníkom a správcom týchto podnikov sa ukladala povinnosť viesť a spravovať ich so starostlivosťou riadneho obchodníka v súlade s hospodárskymi, národnými a inými verejnými záujmami štátu. Zavedenie a zrušenie nútenej správy sa zapisovalo do príslušnej knihy alebo do firemného registra. Dočasní správcovia (arizátori) a nútení správcovia vymenovaní Povereníctvom SNR pre veci hospodárske a zásobovanie nemohli narušiť ani zmenšiť majetkovú podstatu týchto podnikov, ani ohroziť ich chod. Porušenie tohto nariadenia sa trestalo vysokými trestnými sadzbami.

• Nariadenie č. 13/1944 Sb. n. SNR o prechodnom opatrení pôdy roľníkom utečencom riešilo starostlivosť o roľníkov utečencov, ktorí boli vyhnaní z územia južného Slovenska okupovaného horthyovským Maďarskom. Árendy (nájmy) tejto pôdy sa predlžovali na ďalšie tri roky, ale najdlhšie do 30. septembra 1947. Štátna obvodová úradovňa pre pozemkovú reformu mala preskúmať každý jednotlivý prípad vnútenej árendy roľníka utečenca. Ak zistila, že roľník nie je na árendu odkázaný, árenda mala byť zrušená.

• Nariadenie č. 15/1944 Sb. n. SNR o dočasnom zákaze scudzenia nehnuteľností a obmedzení zaťaženia nehnuteľností umožňovalo zmluvne scudziť nehnuteľnosti akéhokoľvek druhu len so súhlasom Povereníctva SNR pre veci hospodárske a zásobovacie. Špekulačné alebo verejne nežiadúce scudzenie nehnuteľnosti mohlo povereníctvo zamietnuť. K žiadosti o pozemnoknižný vklad alebo záznam bolo treba predložiť súhlas Povereníctva na prevod nehnuteľnosti. Takýto súhlas bol potrebný aj na zaťaženie nehnuteľnosti exekučným záložným právom. Nariadenie nesmerovalo k zákazu drobného scudzenia a nevzťahovalo sa ani na prevod nehnuteľnosti dedením.