2.1. Situácia v baníctve
Moháčska katastrofa, vnútorné zápasy medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským, obsadenie južných častí Uhorska Turkami, ako aj stúpenie cien životných potrieb malo na baníctvo neblahé následky. Bohatí ťažiari zo strachu pred Turkami a pre rozhárané vnútorné pomery opúšťali banské podniky a odchádzali z banských miest aj s nahonobeným majetkom. Komisári, vysielaní kráľovnou Máriou do banských miest, nedokázali úpadok zastaviť. Odliv kapitálu a podnikateľov nezastavil ani výslovný zákaz Ferdinanda II. z roku 1544. Narastali aj rozličné výrobné problémy. Najväčšie starosti spôsobovali banské vody. V Kremnici zaliala hlbšie partie baní voda. V Novej Bani sa darilo bane odvodňovať len pomocou púmp. Výrobné náklady stúpli. Pre drahotu sa museli zvýšiť mzdy. Priemerná mzda baníka bola z 50 na 70 denárov týždenne. Prenikanie do väčších hĺbok, čerpanie banských vôd, rozsiahla doprava a podobne si vynucovali narastanie počtu pracovných síl. Roku 1535 konštatovali kráľovský komisári v Kremnici , že na prácu, ktorú predtým robil jeden baník, sú teraz traja. V Banskej Štiavnici bolo treba najmenej desať baníkov tam, kde predtým pracovali traja či štyria. Podobne to bolo aj v banskobystrickom revíri.
2.2. Produkcia
Produkcia baní bola v tom čase nízka. V prvom polroku 1535 sa z celej stredoslovenskej banskej oblasti (4.10. prílohy) zamenilo v kremnickej mincovni 11 750 hrivien zlatostriebra. Pomerne vysoká bola produkcia striebra v banskobystrickom rudnom revíri. Fuggerovci vyrobili v rokoch 1526-1539 112 522 hrivien, t.j. ročne priemerne 8625 hrivien a v rokoch 1541-1543 37 049 hrivien striebra.
2.3. Medenorudné baníctvo
Medenorudné baníctvo na Slovensku prekonalo v 16. Storočí vari najväčšie zmeny. Mediarsky podnik v Banskej Bystrici bol pod správou Fuggerovcov najrozsiahlejším a najlepšie vybudovaným podnikom vo vtedajšej dobe. Pracoval stále s vysokými ziskami.
Erárny banský závod na ťažbu zlata v Kremnici zamenil v uvedenom polroku v mincovni len 47 hrivien zlatostriebra, banskoštiavnická komora dodala 10 263 hrivien a z banskobystrických baní odovzdali Fuggerovci do mincovne 1294 hrivien striebra.
Ťažba rúd sa síce postupne zmenšovala, ale produkcia kovov sa držala na primeranej výške, pretože sa spracúvali banské a troskové odvaly, ktoré mali ešte dosť vysoký obsah medi a striebra.
2.4. Podnikanie Fuggerovcov
V rokoch 1526-1539 získali Fuggerovci z banskobystrických baní 247 000 centov (priemerne ročne 20 538 centov) a v rokoch 1541-1545 až 108 885 (priemerne ročne 21 777 centov) medi. Banskobystrická meď sa vyvážala na viaceré európske a zámorské trhy. Zásobovali sa ňou nemecké krajiny, Nizozemsko Benátky, Španielsko, Portugalsko, severná Afrika a i.
Roku 1545 oznámil Anton Fugger, že sa vzdáva nájmu banskobystrického mediarskeho podniku. Na dvore cisára Ferdinanda to vyvolalo zdesenie, pretože dvorské orgány sa na prevzatie podniku nepripravili. Úsilie dvora i samého cisára, aby si Fuggerovská spoločnosť ponechala podnik v prenájme ešte aspoň rok, neviedlo k cieľu. Anton Fugger súhlasil len s poskytnutím pôžičky dvoru vo výške 30 000 zlatých, aby sa výroba v podniku mohla udržať. A tak bol banský erár nútený začať v apríli 1545 banskobystrický mediarsky podnik prebrať do priamej správy. Prevzatie podniku a najmä jeho počiatočné riadenie bolo spojené s mimoriadnymi ťažkosťami. Erár nemal k dispozícií potrebný kapitál, nemal odborníkov na riadenie výroby, nemal prehľad o pomeroch na svetových trhoch s meďou a nemal ani potrebné obchodné spojenia. Za krátku dobu sa však podarilo počiatočne ťažkosti prekonať a podnik začal opäť prosperovať.
