-Zánik Samovej ríše – hospodársky a sociálny vývoj slovanských kmeňov najrýchlejší na Morave a na juhozápadnom Slovensku
-Rozvoj poľnohospodárstva, náleziská železnej rudy poskytovali materiál na výrobu železných výrobkov a zbraní
Mojmír
-Vyhnal nitrianske knieža Pribinu, zmocnil sa jeho územia (r. 833)
-Bol vládcom zjednotených moravských kmeňov, pod svoju moc podriadil aj záp. časť Slovenska
-Šírenie kresťanstva – pomocou franských kňazov, obrad v latinskom jazyku, chceli rozširovať vplyv Východofranskej ríše, (Ľudovít Nemec – predpokladal, že územie je súčasťou jeho záujmovej sféry)
Rastislav
-Synovec Ľudovíta Nemca – chcel, aby ho podporoval – skoro sa však vymanil z franského vplyvu, robil nezávislú politiku,
-Proti Franskej ríši – hľadal trvalú podporu – styky s Byzantskou ríšou
-Prosba – učili a – výklad ľudu viery v zrozumiteľnom jazyku
- s ich pomocou – školené slovanské duchovenstvo
Konštantín a Metod (r. 863)
-Zo Solúna, poznali slovanský jazyk
-Konštantín na základe gréckeho písma zostavil slovanské písmo hlaholiku, zodpovedala slovanskému hláskosloviu, z gréčtiny preložili časť biblie a bohoslužobné knihy,
Staroslovienčina
-Základom bolo juhoslovanské macedónske nárečie, bolo prvým slovanským spisovým jazykom
-Ďalej sa vydali aj právne texty, prvé legendy Konštantínov život, Metodov život
Svätopluk
-Pokojný život na Morave prerušil prevrat, moci sa chopil Svätopluk
-Spory s Východofranskou ríšou, obhájil svoju nezávislosť, uskutočňoval mocenské záujmy, oporu hľadal u rímskeho pápeža, nesúhlasil s Metodovou činnosťou, vznikli spory, napätie medzi slovanskými a franskými duchovnými, po smrti Metoda r. 865 – jeho žiakov z Moravy vyhnal.
-Uchýlili sa v Bulharsku, tu vzniklo nové písmo cyrilika aj nové centrum slovanskej vzdelanosti.
-Po smrti Svätopluka odpor proti ústrednej moci, nový nepriateľ maďarské kmene, r. 906 – Zánik Veľkomoravskej ríše
Stredovek
Charakteristika
-Nové výrobné vzťahy- nové spoločenské zriadenie feudalizmus (feudum – lat. slovný základ = léno)
-Zárodok – už v skorom rímskom impériu
Znaky
-feudálovo vlastníctvo hlav. výr. prostriedku = pôdy!
-vlastníctvo nad poddaným, nevoľníkom (ten na rozdiel od otroka mal záujem o prácu)
-feud. vlastníctvo – realizácia privlastňovania nadpráce a nadvýroby
-odovzdávanie vlastnej práce feudálovi + peňažné dávky
-stály príjem z pozemkovej držby – renta – forma práce (robota)
- forma naturálna
- forma peňažná
-roľník je závislý od pána
-feudalizmu sa neujal všade rovnako ani v rovnakom čase
-zvláštnosť Čína a India - rozhodujúci činiteľ - zavlažovací systém
Ázia, Afrika, Austrália, Amerika – PPS vzťahy
- otrokársky vzťahy
1) raný stredovek – 5. – 11. st.
2) rozvinutý stredovek – 12. – 15. st.
3) neskorý stredovek – 16. – ½ 17. Storočia
Stredovek
-r. 375 – vpád Hunov do Európy
-r. 395 – rozdelenie Rímskej ríše
-r. 476 – najčastejšie používaný dátum zač. stredoveku – zánik západorímskej ríše.
Sťahovanie národov
-Huni – útočnosť – priamo ju pocítili Góti (usadili sa v JV Európe – oblasť pôvodu germánskych kmeňov)
-Usadili sa (Germáni) predtým v Škandinávii, na dolnom Polubí, potom sa usadili v Čiernom
-Delenie – Ostrogóti (východní – Don – Dneper)
-Vizigóti (západní – Dneper (západ)
-Vandali – oblasť Panónie
-Slovania – výskyt nepresných správ, nevieme presne ohraničiť ich pravlasť.
-Výsledky archeológie, jazykovedy – pôvodné sídla (Visla, Dneper)
-6. st. – sťahovanie – stredná a JV Európy
Vznik nových štátov – Franská ríša, Anglický štát, Samova ríša, Francúzsky štát, Veľká Morava, Nemecká ríša, Byzantská ríša, Taliansky štát, Arabská ríša, Český štát, Uhorský štát, Kyjevská Rus, Poľský štát
Stredoveké mestá
-obdobie rozvinutého stredoveku
-prvé doklady o nich vzniku – 11. st., ostatná Európa –12.-13.st.
Obdobie raného stredoveku
-vznikajú ranofeudálne (barbarské štáty)
-územie Západorímskej ríše (vznik štátov)
-Odoakarovo kráľovstvo, Kráľovstvo Vizigótov, Kráľovstvo Ostrogótov
-Kráľovstvo Longobardov, Kráľovstvo Vandalov, Franská ríša
U nás – Marobudovo, Vanniovo, Gepidov, Longobardov
1. slovanský ranofeudálny štát – Samova ríša - Veľkomoravská ríša
-dovtedy kmene a kmeňové spoločenstvá sa začínajú združovať a vytvárajú ranofeudálne štáty a začínajú sa formovať národností.
-Prevláda naturálne hospodárstvo, málo stredovekých miest, ak sú, tak slabé.
Obdobie rozvinutého stredoveku
-Vznik a existencia silných feudálnych štátov (Francúzsko, Anglicko, Nemecká ríša, Rusko, Byzantská ríša, Španielske a Portugalské kráľovstvo)
-Prudký rozvoj stredovekých miest, ich veľká sila (obchod, remeslá, banky, manufaktúry)
-Mestá sú prvkom vo feudálnej spoločnosti, pretože ich spôsob výroby, životu, myslenia nezapadol do feudálnej spoločnosti
-12. – 13. st. vznikli v Talianku prvé manufaktúry, námezdne pracujúci, robotnícka trieda
Obdobie neskorého stredoveku
-vývoj absolutistických štátov (Anglicko, Španielsko, Rusko)
-16. st. – Francúzsko – Ľudovít XIV. – „Štát, to som ja“
-rozklad spoločnosti: 1) začiatok a rozvoj reformačného hnutia, 2) protifeudálne hnutia a povstania
-vrcholí r. 1524-1525 – Nemecká sedliacka vojna
-vo Fr. – povstanie Žakerov
-Husitské hnutie
-U nás - povstanie baníkov r. 1525-1526
-1. víťazná protifeudálna revolúcia – Nizozemská revolúcia, dozrieva Anglická revolúcia
-formujú sa národy – Fr., Angl., Španielsko
