-Smerovali k uvoľneniu pracovných síl
-Napomáhali rozvoju manufaktúr, aktívneho zahraničného obchodu (rozpor záujmu štátu so záujmami šľachty)
-Uhorsko – urbariálny patent – proti vôli šľachty (upravili sa ním vzťahy medzi šľachtou a poddanými)
-Úprava naturálnych dávok (deviatok, desiatok)
-Bolo zrušené nevoľníctvo – r. 1781 – Čechy !!! r. 1785 – Uhorsko!!!
-Padla pripútanosť roľníka k pôde
Školské reformy – nimi sa upravili vnútroštátne pomery
- obsah vzdelania – potreby štátu (vplyv cirkvi zredukovaný)
Cirkevné reformy – jozefínska – sledovala zvrchovanosť a prospech absolut. štátu, tomu podriadila aj cirkev, zrušil polovicu kláštorov (Jozef II.)
-Tolerančný patent – priznával náboženské slobodu protestantským vyznaniam a pravosláviu,
-Germanizácia – posilnenie nemčiny – centralizovaný štát,uznaná ako úradný jazyk
-Stavovské práva a ich obnovenie – pomery v monarchii sa zhoršujú
-Neúspech – vojna proti Turecku po boku Ruska
-Po Jozefovi II. nastúpil Leopold II. – zmiernil napätie medzi panovníkom a šľachtou, obnovil jej politické práva
-Prenikanie myšlienok VFR – V R-U zavedená cenzúra
1) (r. 1791 – za vlády Františka I.) (zákaz slobodomurárskych a tajných organizácií)
2) utvorenie osobitného policajného ministerstva
-vláda podporovala protirevolučnú propagandu – kazateľnice (úsilie malo tlmiť stupňujúcu sa nespokojnosť)
-porážka Fr.–Rakúsko+Anglicko+Rusko– rozhodujúce politické činitele v Európe,
-Svätá aliancia – Rusko, Prusko, Rakúsko – symbol reakcie, intervenčnej protirevolučnej politiky v Európe
-Metternich – predstaviteľ reakčnej politiky – krajne reakčný kurz!
-Politický režim – opieral sa o rozšírený aparát polície (zastával záujmy šľachty, bankárov)
-Fungovala zásada – „rozdeľuj a panuj“ (Rímske impérium)
Centralizmus, absolutizmus, germanizácia
Katolicizmus – násilná rekatolizácia
-odpor českých stavov – r. 1618 –české stavovské povstanie
-Bitka na Bielej hore –30 ročná vojna (česká šľachta a meštianstvo)
-protihabsburské povstanie uhorskej šľachty, r. 1711 – Salmarský mier – kompromis uhorskej šľachty a Habsburgovcov
Uhorská šľachta
-obhájila svoje výsady (nemusela platiť dane, zachovanie stavovskej ústavy)
-z uvedeného vyplýva – vývoj v habsburskej monarchii – rozdielne pomery v západnej časti a vo východnej časti
-Slovensko – odohrávali sa boje uhorskej šľachty a habsburgovcov – krajina zničená, morové epidémie, zvýšené povinnosti
-Odpor ľudu – zbojníci, vzbury, vysťahovanie na Dolnú zem
-Rozvoj obchodu – príchod cudzích kupcov, naši obchodníci do cudziny (pláteníci, olejkári, drotári)
Habsburská monarchia v období osv. absolutizmu:
-Karol VI. – snaha získať trón pre Máriu Teréziu – pragmatická sankcia
-Vyčerpanie štátnej pokladne
Mária Terézia (1740-1780) – 23 ročná panovníčka
-Pri nástupe na trón zlá hosp. situácia
-Prusko – vojna proti Rakúsku – strata Sliezska (1740-1749)
-Nezískala ho späť ani v 7- ročnej vojne (1756-1763)
-Porážka vo vojnách – dôkaz nutnosť zmeny
-Mária Terézia – osvietenský absolutizmus
-Osvietenstvo – dôvera v ľudský rozum a schopnosti ľudí dobrovoľne sa prispôsobiť potrebným zmenám
- ľudí rozdeľuje majetok, ale vlastnosťami, túžbami a nadaním sú obdarení všetci rovnako.
Reformy:
-Cieľ – obnoviť silu štátu,
- rozvoj hospodárstva – zač. 18. st. prvé manufaktúry
v Čechách – látky, sklenené a porcelánové výrobky.
-Uhorsko: nástup manufaktúrnej výroby neskôr
-Šľachta – nemala záujem – veľké zisky z poľnoh.
-Mešťania – nemali peniaze na podnikanie
-Čechy – bránili neželanej konkurencie (manufaktúrne výrobky lacnejšie)
-R. 1725 – prvá manufaktúra B. Bystrica – textilná
-František Lotrinský – kartúnka – Šaštín
- majolika – Holič
Forgáč – textilka v Holiči
