Postavenie Uhorska v monarchii – Uhorsko – spustošená krajina
Dôvod:
-obdobie po stavovských povstaniach uhorskej šľachty
-obdobie po posledných zvyškoch tureckého panstva
-magnáti (vysoká šľachta) – v kompromistickom vyrovnaní s habs. monarchiou – snaha zabezpečiť si podmienky pre vplyv v krajine
-Habsburgovci uznali uhorskú feudálno-stavovskú ústavu (zaručovala šľachte politické práva, samostatnosť stavovskú, staré výsady, nezdaniteľnosť)
-Samostatnosť Uhorska – zákon z r. 1723 – pragmatická sankcia (uhorský stavovský snem uznával dedičnosť uhorského trónu aj v ženskej vetve habsb. dynastie!)
-Samostatnosť prispela – (Uhorsko) – k vzrastu politického – stavovsko-nacionálne sebavedomie maďarskej šľachty,
-Postavenie uhorskej šľachty – viedenská absolut. vláda – sa nemieni vzdať centralizačných snáh, aj voči Uhorsku (vznik mocensko-politického zápasu) – medzi Viedňou a uhors. šľachtou,
-Politika šľachty – obrana šľachtických výsad (hlavne oslobodenia od daní)
- toto bremeno nesú poddaní.
-Hlavná bašta feudálno-stavovskej ústavy – stavovský snem (mal zákonodárnu moc, právo schvaľovať dane, počty regrútov, bola tu stoličná samospráva – reprezentantov volí stoličná šľachta – tzv. reštavrácie (každé 3 roky!)
-Zvolávať a rozpúšťať snem mal panovník!
-Odpor šľachty – zdanenie (Jozef II. to navrhol ako panovník) (hospodárska politika Viedne proti Uhorsku)
-Proti šľachte zakročil aj vojensky
-Protest proti zavedeniu nemčiny miesto latinčiny (ako úradného jazyka)
-Zlý dosah mala colná politika viedenskej vlády voči Uhorsku
-Ostrá situácia – odpor proti centralizačným a germanizač. snahám rakúskeho absolutizmu, snaha o nezávislé Uhorsko – spojenie aj s Pruskom! (záruka – nová uhorská ústava)
-Pojem „uhorská sloboda - triedne záujmy šľachty
-Rozpory vo vnútri šľachty – magnáti – hmotne aj spoločensky sú zabezpečení – rozsiahle latifundie, vysoké úrady (dosadzoval ich do nich dvor)!
-Stredná šľachta – nemala veľké majetky – uplatnenie v stoličných úradoch (samostatné povolania...)
-Nízka šľachta (zemani) – živorili na drobných gazdovstvách,
-Stredná šľachta – zdroj odporu proti Viedni, sila, ktorá bojuje za nezávislé Uhorsko
-(r. 1790 – r.1791) – Uhorský snem – kompromis medzi dvorom a uhorskou šľachtou – uznanie nezávislého Uhorska
-jazyková otázka – problém, ktorý sa dostal na snem, (zavedenie maďarčiny ako úradného jazyka)
-dokonca ako jazyk, ktorým sa rokovalo na sneme
-proti tomu vystúpili Srbi, Chorváti – podporovala ich Viedeň (tým tento návrh maďarských vyslancov padol)
-maďarčina – povinný školský predmet – podporovalo sa postavenie maďarského jazyka, na úkor nemaďarských
-ohlas UFR na území Uhorska – spojenectvo medzi dynastiou a uhors. feudálmi – odhalenie r. 1794 tajného hnutia tzv. uhorských jakobínov na čele Ignác Martinovič.
-Hnutie sa opieralo: a) Spoločnosť reformátorov b) Spoločnosť slobody
-Cieľ: odstránenie – kráľovstva - feudálov - cirkevná reakcia
-Politický cieľ: nezávislé Uhorsko ako federatívna republika!
-Vodcovia popravení – tvrdý policajný režim
-Rokovania snemu od r. 1825 – opozičný ale aj reformný prúd hnutia maď. strednej šľachty
-Cieľ – zápas o nezávislé Uhorsko, riešenie národnostnej otázky!
-Prvé kroky – reformné návrhy 39-té roky 19. st. – oblasť hospodárska
-Odsudzovali politiku Viedne, násilnú maďarizáciu
-Reformná a radikálna politika – 40-té r. 19. st. Ľ. Kossuth – vychádzal z liberalizmu – smeroval proti absol. despotizmu, chcel zabezpečiť občianske práva – ústavou!
-Jej snahy sú obmedzené– chce si zadovážiť postavenie rozhodujúceho činiteľa,
-Mala vlastnú koncepciu–samostatný,nacionálne jednotný uhorský(maďarský) štát
-Zásada – jeden štát, jeden národ, jeden jazyk
-K poddanskej otázke pristupujú veľmi povrchne
-Ich politický program – „vyhlásenie opozície“ zostavili až v podvečer revolúcie (r.1847) – veľký tlak vyostrenej spoloč. Situácie.
Pravek
Časová priamka
Pravek Starovek Stredovek Novovek Súčasnosť
2,5 mil 3,300 0 476 1492 1918
Pravek – doba kamenná sa delí na:
staršiu dobu kamennú – paleolit
strednú dobu kamennú – mezoit
mladšiu dobu kamennú – neolit
chalkolit /európa eneolit/
Život v paleolite a mezoite – prisvojovacie hospodárstvo – lov a zber. Obydlia – jaskyňa, skalné diery, chatrče. Poznal oheň. Nástroje vyrábal z kameňa, dreva a kosti. Bola prirodzená deľba práce medzi mužom a ženou. Začiatok rodovej spoločnosti – matriarchát. V mladšom paleolite osídlil Homo sapiens sapiens celú zemeguľu. Vznikli počiatky umenia, sošky, kresby v jaskyniach, používali už lúk, šíp a oštep.
Život v neolite – vznikom poľnohospodárstva, chov domácich zvierat, vzniklo produktívne hospodárstvo. Usadlý spôsob života. Nástroje boli kamenné, dokonalejšie, boli brúsené, hladené, mali drevené násady. Vznik prvého remesla – hrnčiarstvo. Rástol počet obyvateľstva v dôsledku lepších životných podmienok, pribúdalo oveľa viac obyvateľstva, čo nazývame populačná explózia.
Chalkolit - /eneloit – Európa/ doba kovov – vznik v 7. storočí pr.Kr. – Predná Ázia. Vznik remesiel – kovové výrobky. Vzniká prvá spoločenská deľba práce medzi roľníkmi a remeselníkmi, vznik výmenného obchodu, vznik majetkovej nerovnosti, bolo vynájdené koleso, metalurgia kovov. Viaceré krajiny Blízkeho Východu vstúpili do staroveku. Vzrastá úloha muža – patriarchát. Nastáva spájanie rodov do kmeňov a vznik prvých štátov.
