Doba kamenná – človek osídlil Slovensko asi 250 rokov pr. Kr., to znamená už v paleolite. Najvýznamnejšie nálezy z doby kamennej sú odliatok mozgu neandertálskeho človeka z Gánoviec pri Poprade a soška Venuše z Moravian má 22.800 rokov /je z mamutoviny/. Našli sa aj mnohé kamenné nástroje, napr. v Bojniciach.
Eneolit – v našich dejinách sa delí na:
dobu bronzovú – 2000 -700 rokov pr.Kr. Obývali naše územia viaceré kmene. Významný bol ľud mohylový a ľud lužický. Vznikali remeselnícke osady – hradiská /Straník, Hradisko v Závodí Žiline/.
doba železná – 700 rokov pr.Kr. – 1. storočie po Kristovi. Naše územie obývali hlavne Kelti. Budovali opevnené mestá oppida /Bratislava, Havránok nad Liptovskou Marou/, používali strieborné mince. Obývali veľké územie Európy ale nevytvorili ríšu. Vynašli mnoho nástrojov napr. kladivo, krompáč, hrable, pílku, kliešte, pilník.....
doba rímska – 1.-5. stor. po Kr. Príchod germánskych kmeňov – Markomani a Kvádi, Keltov vytlačili alebo s nimi splynuli. Útočili na Rímsku ríšu. Rimania postavili hranicu na Dunaji – Limes Romanus. Bojovali s nimi aj na našom území, dôkaz nápis na trenčianskej skale z roku 179. V roku 375 vpadli do Karpatskej kotliny Húni, spôsobili sťahovanie národov, najväčší úspech mali v 5. stor. pod vedením Atilu Zač. 6.stor. prichádzajú Slovania na naše územie z pravlasti a onedlho aj Avari.
Mladší pravek v strednej a západnej Európe je neskôr ako v krajinách Blízkeho Východu a južnej Európy.
Starovek-/3300 pr.Kr – 476 po Kr./
Vznik písma je začiatok staroveku a zánik Západorímskej ríše koniec staroveku. Najstaršie písomné pamiatku sú z Mezopotámie.
Mezopotámia /medziriečie/ je územie medzi Eufratom a Tigrisom. Najstarší známi obyvatelia boli Sumeri, ktorí založili mestské štáty. Ovládli ich Akkádi, založili 1. ríšu. Po jej rozpade vznikli na tomto území tieto ríše: Starobabylonská, Asýrska, Novobabylonská, v 6. stor. celé územie si podmanili Peržania.
Kultúrny prínos Mezopotámie – vytvorili klínové písmo, najstaršiu literárnu pamiatku Epos o Gilgamešovi, Chamurapiho zákonník, ktorý vytvoril panovník Starobabylonskej ríše, 60-tkovu sústavu, najstaršiu mapu. Vynašli tavenie kovov, koleso, hrnčiarsky kruh.
Hláskové písmo – vytvorili Feničania, malý národ, ale veľmi vyspelý na území dnešného Libanonu.
Staroveký Egypt – vznikol asi v roku 3100 pr. Kr. v údolí dolného toku Nílu. Dejiny sa delia na starú, strednú, novú a neskorú ríšu. Hospodárstvo Egypta bolo založené na zavlažovaní pôdy. Roľníci tvorili väčšinu obyvateľstva. Otrokov bolo málo, boli to vojnoví zajatci. Hlavou štátu bol faraón – kráľ.
Prínos Eypta – vytvorili písmo – hieroglyfy, slnečný kalendár /365 dní/, základy lekárstva, používali aj desiatkovú sústavu. Dodnes sa zachovali významné stavby – pyramídy, chrámy, sochy faraónov, sfingy – telo zvieracie a hlava ľudská. Veľká sfinga v Gíze vyjadruje silu a múdrosť faraóna.
Antické štáty -Antika v preklade znamená staré obdobie. Sú to dejiny starovekého Grécka a Ríma.
Staroveké Grécko – zaberalo juh Balkánskeho polostr., Peloponézsky polostr., ostrovy v Egejskom mori, pobrežie Malej Ázie. Grécko bolo osídlené viacerými kmeňmi, najznámejšie sú Achajci, vytvorili kultúru mykenskú, budovali mestá, rozvíjali remeselnú výrobu – hrnčiarstvo. Kmene Dórov vedeli spracovať železo. Ich obdobie nazývame temným /nemali písmo/. V ďalšom období archaickom sa vytvorili mestské štáty /polis/. Kmene Ionov pestovali vinič, obilie, olivy a zaoberali sa remeslom. Na čele mestského štátu bol basileos /kráľ/. Okrem slobodných občanov boli v nich otroci a cudzinci, ktorí nemali práva.
Grécka kolonizácia – Gréci zakladali obchodné osady /kolónie/ na pobreží Čierneho a Stredozemného mora. Vyvážali remeselnícke výrobky, víno a olivový olej, dovážali obilie a suroviny.
Sparta a Atény – v dejinách Grécka mali rozhodujúce postavenie tieto dva štáty.
Sparta bola na Peloponézskom pol. Sparťania boli dórske kmene, podmanili si Achajcov, ktorí museli na nich pracovať. Venovali len vojenstvu, aby sa mohli brániť, bolo ich málo. Venovali veľkú pozornosť vojenskej výchove. Neduživé deti hádzali do priepasti. Matky vychovávali deti do 6-steho roku. Potom odchádzali do štátnych škôl, výchova bola veľmi prísna. Keď dovŕšili chlapci 20 rokov, nastúpili 10-ročnú vojenskú službu a potom sa stali plnoprávni občania a mohli sa oženiť. Vojakmi boli do 60 rokov. Vybudovali najsilnejšiu armádu.
Atény – nachádzajú sa v kraji Atika, rozvíjali hlavne remeselnú výrobu a obchod. Venovali sa všestrannému rozvoju osobnosti–harmónia telesnej a duševnej krásy–kalokagatia. Boli aj dobrými vojakmi–vojenská príprava bola len 2roky.
Vytvorenie vlády demokracie v Aténach. Zo začiatku vládla rodová aristokracia /vlastníci pôdy/. Nespokojnosť obyvateľstva proti nej využili ctižiadostiví jednotlivci a vytvorili vládu tyránie. Spočiatku podporovali tyrani rozvoj remesiel a obchodu, neskôr vzniká s ich vládou nespokojnosť. Ďalšia forma vlády bola demokracia, jej zakladateľ je Solón, vytvoril prvú ústavu. Najväčší predstaviteľ bol Perikles v 5. stor. pr. Kr. Vytvoril snem, zúčastňovali sa ho všetci slobodní občania nad 20 rokov a tak aktívne sa podieľali na hospodárskom, vojenskom a politickom živote. Najvyšší orgán bol snem. V medzisnemovom období zasadala rada. Nemajetní členovia rady, aby mohli zasadať, dostávali úhradu za stratenú mzdu – diéty.
Klasické obdobie– 5. stor. pred Kr. – rok 338 po Kr. Gréci dosiahli najväčší kultúrny a hospodársky rozmach, ale viedli aj vojny.
Grécko – perzské vojny – začali ich Peržania, ktorí si chceli podmaniť Grécko. Odohrali sa bitky – bitka pri Maratóne - víťazstvo Aténčanov. Vzdialenosť z Maratónu do Atén /42.195 m/ je dĺžka maratónskeho behu, ktorú prebehol posol z Maratónu do Atén, aby ohlásil víťazstvo Aténčanov. Bitka pri Termopylskom priesmyku - Peržania porazili spartské vojská kráľa Leonidasa, bitka pri Salamíne - víťazstvo Aténčanov, bitka pri Platajách - víťazstvo Grékov. Bolo to začiatkom 5. stor. pr. Kr.
Peloponézska vojna – medzi Spartou a Aténami a ich spojencami. Oslabenie gréckych štátov využil kráľ Filip II. Macedónsky a pod zámienkou zjednotenia Grékov získal nad nimi nadvládu. Začína ďalšie obdobie gréckych dejín helenistické, v roku 338 pred Kr. Po smrti Filipa II. nastúpil na trón syn Alexander Macedónsky. Najprv si upevnil vládu doma. Porazil Perzskú ríšu, potom si podmanil Egypt. Privítali ho ako osloboditeľa od perzskej nadvlády. Založil mesto Alexandriu, stala sa strediskom vedy. Zatúžil preniknúť do Indie ale vzrastala nespokojnosť unaveného vojska, preto sa vrátil do Babylonu do hlavného mesta jeho ríše, kde náhle zomiera ako 33 ročný. Po jeho smrti sa Helenistická ríša rozpadla na menšie štáty a v roku 146 pred Kr. sa Grécko stalo súčasťou Rímskej ríše.
