Rímska ríša – sa vyvinula z mestského štátu vytvoreného okolo latinského mesta Róma. Najvýznamnejšie kmene, ktoré sa podieľali na vytvorení ríše boli Latinovia, Etruskovia a grécki kolonisti. Etruskovia poznali písmo, nie je rozlúštené. V staviteľstve používali oblúk a klenbu. Zachovali sa nám po nich pamiatky – hrobky so sarkofágami a sochami mŕtvych na nich, nástenné maľby. Boli dobrí remeselníci. Ovplyvnili rímsku kultúru. Rím založili latinské kmene /povesť Romulus a Rémus/. 1. obdobie rímskych dejín – kráľovstvo /753-510 pr.Kr/, 2. obdobie republika /510-27 pr.Kr/, 3. obdobie cisárstvo /27 pr.Kr.-476 po Kr./. V období republiky výbojmi si podmanili Apeninsky poloostrov a 2. storočí pr. Kr. viedli vojny s Kartágom, Rimania zvíťazili, Kartágo zrovnali so zemou, vytvorili svetovú ríšu – Impérium Romanum v roku 146 pr. Kr.
Rímska spoločnosť v období Republiky – na čele stáli 2 konzuli volení na 1 rok. Senát zostal poradný orgán konzulov a členstvo v ňom bolo doživotné. Spoločnosť tvorili patricijovia – pôvodní obyvatelia Ríma, boli plnoprávni, plebejci – potomkovia prisťahovalcov, neboli plnoprávni. Viedli bol o zrovnoprávnenie – dosiahli úplnú rovnoprávnosť, ich zástupcovia sa volali tribúni ľudu, mali právo veto. Neskôr patricijovia a bohatí plebejci vytvorili novú vládnucu vrstvu nobilitu. Proletári boli slobodní nemajetní občania a poslednú vrstvu tvorili otroci – vojnoví zajatci.
V období republiky vznikla kríza, ktorá viedla k občianskym vojnám, vypuklo aj najväčšie povstanie otrokov – Spartakovo povstanie. Výsledok občianskych vojen bol vznik vlády 3 mužov – 1. a 2. triumvirát. V 1. triumviráte získal vedúce postavenie Caesar, bol zavraždený. V 2. triumviráte zvíťazil Oktavian, prijal meno Augustus a v roku 27 pr. Kr. vytvoril cisárstvo.
1. obdobie cisárstva – principát /princeps-prvý medzi prvými/, významní cisári boli Augustus, Tiberius, Nero, Hadrian, Traian, Markus Aurélius....... .
2. obdobie cisárstva – dominát /dominus-pán/ zakladateľ cisár Dioklecián. Pokúsil sa riešiť krízu ríše neúspešne. V roku 395 sa ríša rozdelila na Východorímsku ríšu, ktorá nezanikla prešla do stredoveku pod názvom Byzanská ríša, vyvrátili ju Turci v roku 1453.
Západorímska ríša v roku 476 zanikla, Rím dobili germánske kmene. Jej zánik znamená koniec staroveku.
Rímska kultúra
Vytvorili latinku, zákony dvanástich tabúl – základ aj súčasného právnictva, základy rečníctva – Cicero, literatúry, prírodné a spoločenské vedy sa rozvíjali. Dosiahli významné úspechy v architektúre – stavali amfiteátre, cesty, vodovody, mosty, kúpele..... . Staviteľské pamiatky sa nachádzajú hlavne v Ríme /Koloseum, Konštantínov víťazný oblúk, Fórum Romanum. Vykopávky v Pompejách, ktoré boli v roku 79 zasypané popolom – výbuchom sopky Vezuv.
Začiatky kresťanstva – vznik v Palestíne /v 1.stor.po Kr./, kde pôsobili učeníci Ježiša Krista/. Odtiaľ sa rozšírilo. Najväčšie stredisko bol Rím.
Kresťanstvo zo začiatku bolo prenasledované. V roku 313 cisár Konštantín Veľký vydal Milánsky edikt, ktorým zrovnoprávnil kresťanstvo. V stredoveku bola kresťanská cirkev oporou panovníka. Bola nositeľkou kultúry, zohrala aj negatívnu úlohu napr. inkvizícia.
Stredovek-/476-1492/
Delí sa na raný /5.stor.-prelom 11.-12.stor./, vrcholný začiatok /12. stor.–pol. 14. stor./, neskorý /pol.14.stor.-prelom 15.-16.stor./.
Raný stredovek – vznik viacerých štátov – Byzantská ríša, Arabská ríša. V Európe vznikla významná Franská ríša. Frankovia boli germánske kmene, žili pri rieke Rýn. Zjednotil ich Chlodovik a stal sa kráľom. Prijal kresťanstvo. Vrchol rozkvetu dosiahla v 8. stor. za vlády Karola I. Veľkého, bol v roku 800 korunovaný za cisára. Za vlády Ľudovíta I. začali rozbroje medzi jeho synmi a zapríčinili rozdelenie ríše na Východofranskú, Strednú a Západofranskú
Slovania – ich pravlasťou bolo územie medzi riekami Visla a Dneper. Z pravlasti začali odchádzať do nových oblastí. Na naše územie prichádzajú od konca 5. stor., mali rodovú spoločnosť, živili sa roľníctvom, boli dobrí remeselníci. V 6. stor. prichádzajú na naše územie Avari, viedli výboje a v zimných mesiacoch oberali Slovanov o zásoby, príbytky aj ženy. Slovania povstali proti Avarom pod vedením franského kupca Sama. Zvolili si ho za kráľa a v roku 623 vznikla Samova ríša. Nachádzala sa na území dnešných Čiech, Moravy, časti Slovenska, Rakúska a Bavorska. Po smrti Sama sa rozpadla v roku 658.
Koncom 9. stor. vytvárajú Slovania kniežatstva. Na území Slovenska vzniká Pribinovo kniežatstvo. Na Morave Moravské kniežatstvo na čele s Mojmírom I. V roku 833 Mojmír I. obsadil Pribinovo kniežatstvo a vzniká Veľká Morava /Pribina odišiel, usadil sa pri dnešnom Balatone - Blatnohrad/. Po Mojmírovi kniežaťom VM sa stáva Rastislav, počas celej svojej vlády vyvíjal úsilie vymaniť sa spod vplyvu Východfranskej ríše, ktorá pod zámienkou šírenia kresťanstva snažila sa ovládnuť VM. Rastislav požiadal byzantského cisára o pomoc. Na územie VM prichádzajú vierozvescovia Konštantín a Metód v roku 863. Zostavili slovanskú abecedu hlaholiku, preložili časť Svätého písma a zaviedli používanie slovanského jazyka v liturgii. Založili školu na výchovu slovanských kňazov. Pápež schválil ich bohoslužobné knihy. Konštantín sa nevrátil z Ríma na VM, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Metod bol menovaný za arcibiskupa a vrátil sa na VM /bol zajatý Nemcami/.
Východofranské vojská zaútočili na VM. Rastislava zradil synovec Svätopluk a vydal ho Nemcom a stal sa panovníkom VM. Svätopluk v roku 880 bol uznaný za kráľa. Za jeho vlády dosiahla VM najväčší územný a hospodársky rozvoj. Rozvíjalo sa poľnohospodárstvo, baníctvo, všetky druhy remesiel, obchod. Práca šperkárov VM je umelecké dielo. V roku 894 zomiera Svätopluk a rozpormi medzi jeho synmi Mojmírom II. a Svätoplukom II. sa začal vnútorný rozklad ríše.
V roku 896 padli do Dunajskej kotliny Maďari, prišli z Ázie. Viedli výbojné výpravy v roku 906, porazili vojská VM, táto porážka zapríčinila zánik VM.
