Vznik otrokárskej spoločnosti – výmena výrobkov ľudskej práce (poľnohosp. a pastierske rody)
Roľníci – dostatok poľnoh. plodín – rozvoj remesla – ich spôsob života (hrnčiarstvo, tkáčstvo, staviteľstvo, kováčstvo...)
Pastieri – sústavné sťahovanie z letných pasienkov na zimné (poznali rudné oblasti, ťažba rudy, výroba kovu)
- zhotovovanie zbraní – obrana proti zveri
- výmena kovu, zbraní za výrobky roľníkov!
Lúpežné prepady – obrana roľníci + pastieri spojenie do kmeňových zväzov – vedenie kmeňoví náčelníci (prisvojovanie koristi) ale aj prisvojovanie vojnových zajatcov –zajatci sa už nezabíjali, boli z nich otroci
Vznik štátu – slobodných a chudobných členov v pospolitosti nahradili ako pracovné sily – otroci
- už títo schudobnelí neboli nenahraditeľní – stratili podiel na rozhodovaní, moc nadobudli vlastníci veľkých pozemkov, stád, remeselných dielní
Majitelia – ovládali otrokov aj slobodné obyvateľstvo – začali vykorisťovať priamych výrobcov,- začali vládnuť – vládna sila!
Otroci, drobní slobodní obyvatelia – boli ovládaní – podradená vrstva!
Spoločnosť sa polarizovala – beztriedna pospolitosť sa mení na protikladnú, nerovnú!
Nadvláda udržaná násilím – útvar štátu! – mocenský nástroj na ovládanie
Pevne ovládaný štát – umožňoval – vznik územných celkov ríše!
Staroorientálne štáty v Mezopotámii a ich kultúra
-Eufart + Tigris – Predná Ázia – krajiny ich rozvoj otrokárskej spoločnosti
-Bezdažďové pásmo – obyvatelia rozvádzali vodu – z dažďov!
-Budované siete kanálov, čerpacích zariadení,
-Umelo zavlažovaná pôda – bohatá úroda
-Poľnohospodárske výrobky – obilie, zelenina, ovocie, chovali dobytok, bohatý rybolov.
Spoločné práce na stavbách zavlažovacích kanálov – vznik štátu!
Podmienky vzniku štátu – najprv drobné mestské štáty (ich vládcovia – striedanie vo vláde) - vymáhanie poplatkov, otroctvo,
- spolu s nimi vládli kňazi
Južná časť krajiny: - bola osídlená Sumermi – mali neznámy pôvod,
Severná časť krajiny: osídľovali ju semitskí Akaddovia - mali vládcu Sargona I. – polovica 22. st. p. n. l. – útoky pastierskych kmeňov,
- 18. st. p. n. l. – panovník Chammurapi – utvoril Starobabylónsku ríšu – hl. m. Babylon - tuná vládli – slobodní majitelia pôdy, obchodníci, remeselníci, boli tu otroci, poloslobodní obyv.
- bol tu nedostatok kameňa, dreva, kovu – potreba obchodovania.
Rozvoj remeselnej výroby – spracovanie hliny, tehla, poľnohosp.produkty, tkáčstvo, obuvníctvo, vozy, výroba nábytku, zbrane, šperky - obchodné podnikanie – poskytovanie úveru na vysoký úrok!
Po smrti Chammurapiho – cudzie susedné národy- zmocnenie sa územia – Asýrčania,Peržania
Egypt – poloha, vznik, organizácia štátu, Stará ríša, Stredná ríša, Nová ríša, Neskorá ríša
Egypt – súčasť východných štátov (vznik týchto štátov 4.– 3.tisícročie p. n.l.)
Geografická poloha – údolie Nílu – severná časť Afriky – žulové plošiny, pokryté púšťami, riedke oázy – do ústia Stredozemného mora sa Níl rozširuje do delty,
- Níl – vlaha, podnebie suché, prší iba občas
Rozvoj poľnohospodárstva – záplavy – úrodné nánosy, celoročná vegetácia
- zbiera sa úroda 2x do roka,
- chov dobytka – poľnohosp. je hl. zamestnaním
Rastlinná produkcia – obilie (pšenica, jačmeň) - strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach) - cibuľa, cesnak, uhorky, kapusta, ovocie(vinič, ďatle, broskyne, figy, jablone) - ľan, ďatelina
Živočíšna produkcia – hovädzí dobytok, ovce, kozy, osly, voly... - rybolov
Organizácia štátu – pôda – spoločným majetkom rodov – žili v rodových občinách,
- vznik súkromného vlastníctva – dedinské občiny
- členov spája susedstvo a spoločná práca,
- dedinský náčelník sa stal náčelníkom kraja (veľmožom),
- najsilnejší náčelník kraja ovládal celé územie
- bol kráľom (faraónom).
Proces vývoja Egypta – 4. tisícročie – dva štáty – Dolný Egypt a Horný Egypt,
3. tisícročie – zjednotenie Egypta vládca Meni, sídlo v Memfise (mesto),
- vznik miest – oddelenie remeselnej výroby od poľnohospodárstva,
Meni – vládca Starej ríše – egyptský vládca – boh na zemi - pod vplyvom kňazov
r. 2190 p. n. l. – rozpad Starej ríše (príčina vzrastanie politickej a hospodárskej moci šľachty)
2. Tisícročie p. n. l. – Stredná ríša – Egypt opäť zjednotený, rozšírenie územia (Sinajské ostrovy, Sýria, Somálsko) – dovoz medi, zlata, korenia, vzácne drevo, otrokov,- stavba nových zavodňovacích kanálov, obchod s Krétou, Cyprom,
Amenemhét I. , hlavné mesto – Téby,
17. st. p. n. l. – nájazdy kmeňov Hyksov, dobyli krajinu, vládli v nej 100 rokov, od nich Egypťania prevzali kone, vozy
Nová ríša – druhá polovica 2. tisícročia p. n. l. – výbojné vojny, ovládli až Prednú Áziu
- mali rozvinutú remeselnú činnosť, obchod,
- vládcovia bohatli ale ľud trel biedu, útlak,
- neskôr výboje sa zmenili na obranu (vpády morských národov) – nič bližšie o nich nevieme
Thutmós I.
Amenhotep IV. – spor s kňazmi
Ramesees II. – zmluva s Ehetitmi (mierová)
V roku 525 p. n. l. – Egypt stráca samostatnosť – ovládli ho Peržania.
Neskorá ríša – slabí panovníci, často vládli cudzinci, vládca Nekó II.
Spolu s Féniciou oboplávali Egypťania celú Afriku
- vládli v Egypte Asýrčania
- nakoniec ju získali Peržania v 525 p. n. l. – bitka pri Pelúzii
