Byzantská kultúra – v Byzantskej ríši vznikol byzantský sloh. Stavali sa kupolovité chrámy vo vnútri zdobené mozaikami /výtvarné dielo vykladané drobnými kúskami kamenia, mramoru, skla/. Najkrajšia pamiatka je v Istanbule – Chrám Božej múdrosti – Hagia Sofia.
Byzantská kultúra sa rozšírila hlavne do slovanských oblastí na Balkáne a Rusku.
Súčasťou byzantskej kultúry je aj písmo cyrilika, túto abecedu používajú kresťania pravoslávnej viery dodnes.
Románska kultúra /vznikla v Taliansku/ - formovala sa po zániku Zápodorímskej ríše, prevzala aj germánske prvky. Latinčina bolo stáročia jazykom vzdelancov.
Románsky sloh – stavebný materiál bol kameň opracovaný do kvádrov. Múry stavieb boli veľmi hrubé. Základným znakom je polkruhový oblúk /presná polovica kruhu/. Tento tvar sa realizoval hlavne na oknách, dverách ale aj na strope. Stropy mali klenbu. Vnútro chrámov zdobili maľby na čerstvej omietke – fresky. Stavali sa v ňom kláštory, kostoly, hrady, meštianske domy. Najznámejšie stavby sa zachovali v Taliansku /šikmá veža v Pise/. Na Slovensku v tomto slohu sa stavali menšie kostolíky, mali pôdorys kruhový – rotundy /rotunda v Skalici/, alebo mali pôdorys obdĺžnikový – kostolík v Dražkovciach. Mnohé naše hrady majú románsky základ, napr. Spišský hrad.
Sochy zdobili vchody do kostola a tvorili aj vnútornú výzdobu. Románske pamiatky v Žiline sú: veža na Budatínskom zámku a kostolík sv. Štefana v Závodí.
Gotická kultúra /vznikla vo Francúszku/. V 12. stor. sa šíri nový spôsob myslenia. Zdôrazňoval duchovné ciele a povznesenie mysle k Bohu. Šíril sa medzi šľachtou a meštianstvom – zdôrazňoval jemnejšie mravy. V mestách boli založené prvé stredoveké univerzity. Najstaršia bola v Bologni /Taliansko pol. 14. stor./, Sorbonna v Paríži, v Oxforte a Cambridgi v Anglicku. Prvá univerzita v strednej Európe bola v Prahe. Založil ju Karol IV. v roku 1348.
Gotický sloh – zdôrazňoval výšku a štíhlosť stavieb. Základné znaky sú: lomený oblúk, rebrová klenba, vysoké štíhle okná – zdobia ich obrazy z farebného skla v olovených rámoch. Najznámejšie stavby: Chrám Matky Božej v Paríži, Dóm sv. Štefana vo Viedni, Katedrála v Kolíne nad Rýnom, Chrám sv. Víta v Prahe. Na Slovensku je to Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave, Chrám sv. Jakuba v Levoči /najkrajší gotický oltár – majster Pavol z Levoče/. Hrady – Strečno, Trenčín....., stavali sa aj meštianske domy. Maliarstvo – tabuľové maľby /maľba na dreve/, zachovali sa hlavne v kostoloch. U nás sa zachovali v banských mestách.
Humanizmus a renesancia – zrodila sa v 14. stor. v Taliansku a v 15. stor. sa rozšírila do iných európskych krajín.
Humanizmus /humanus-ľudský/ - vychádza z antického ideálu harmonickej krásy, tela a duše. Centrom pozornosti je človek a jeho záujmy.
Renesancia /znovuzrodenie/ - je to premietnutie humanistických myšlienok do umenia.
Renesačný sloh – stavby boli nižšie, prispôsobené ľudským rozmerom, zdôrazňoval sa vodorovný smer. Používali sa pravouhlé tvary – štvorec, obdĺžník. Stavby často zdobili kupoly a maľby na omietkach – fresky. Kolískou renesancie je Florencia, tu je najznámejší chrám Dóm vo Florencie a Chrám Sv. Petra vo Vatikáne /sú tu prvky aj barokového slohu/. V tomto slohu sa stavali paláce, radnice, zámky, námestia. Zámky mali štvorcový pôdorys, zdobili ich arkády – zámok v Bytči, najkrajšie renesančné námestie na Slovensku je Mariánske námestie v Žiline. Významnou pamiatkou je radnica v Levoči a protiturecké pevnosti napr. Nové Zámky.
Sochárstvo – umelci študovali pohyb a činnosť svalov. Doteraz neprekonané diela sú sochy Michelangela Buônarrotiho – socha Dávid, Pieta, Mojžiš.
Maliarstvo – prevládali náboženské a antické motívy. Vznikali portréty, krajinomaľby a fresky. Neprekonateľné sú fresky v Sixtínskej kaplnke od Michelangela a Rafaela Santiho, obraz Mona Lisy od Leonarda da Vinciho.
Veda – vznikli vedecké objavy v astronómii – Mikuláš Koperník, Giordano Bruno, Galileo Galilei. Rozvíjali sa aj ďalšie vedné odbory.
Humanizmus a renesancia vplývali na rozvoj ľudského myslenia, zmenili názory človeka na život i smrť. Signalizovali príchod novej doby.
Novovek-/1492-1918/
Zámorské objavy – príčinou zámorských objavov bol nedostatok drahých kovov a ovládnutie obchodných ciest do Ázie osmanskými Turkami.
Predpoklady zámorských objavov:nové poznatky v oblasti vied,zhotovenie námorných máp,stavba ľahkých ľodí – karavely ,navigačné prístroje
Prvenstvo v zámorských objavoch mali Portugalsko a Španielsko, neskôr Holandsko, Anglicko a Francúzsko.
Portugalci – už začiatkom 15. stor. sa pokúšali oboplávaním Afriky dostať do Indie. Podarilo sa im to až koncom 15. stor., bol to moreplavec – Vasco de Gama.
Španieli – patrí im prvenstvo pri objavení Ameriky. V roku 1492 Krištof Kolumbus v službách Španielska uskutočnil prvú cestu do Ameriky. Názov svetadielu je po cestovateľovi Amerigo Vespucci. Cieľom Španielov a Portugalcov v Amerike bolo objaviť, dobyť a kolonizovať. Portugalci obsadili Brazíliu, Španieli sa zamerali na bohaté indiánske ríše Aztékov a Inkov /Mexiko a Peru/.
V 16. stor. začali kolonizovať Ameriku Angličania, Francúzi, Holanďania. Európania vybudovali svoje koloniálne ríše na utrpení pôvodného obyvateľstva. Centrá svetového obchodu sa z Talianska presunuli do štátov na pobreží Atlantického oceánu.
