Francúzsko – vznikla za vlády Ľudovíta XIV. /dynastia Bourbonovcov/, jeho absolutizmus výstižne charakterizuje výrok „štát som ja“. Peniaze získaval z daní ale hlavne prísnou hospodárskou politikou – merkantilizmom. Táto politika spočíva v rozvoji manufaktúr, ktorých výrobky sa vyvážali a obmedzovala dovoz tovaru do Francúzska. Ľudovít XIV. viedol luxusný život, vybudoval najkrajší palác Európy – Versailles.
Rusko – významní predstavitelia absolutistickej monarchie boli Peter I. na prelome 17. – 18. stor. Viedol úspešnú výbojnú politiku, získal prístup k Čiernemu a Baltskému moru. Začal budovať manufaktúry, vybudoval hlavné mesto Sankt Peterburg, budoval prístavy, rozvíjal obchod. Zaviedol mnoho reforiem ale ich presadzoval tvrdou rukou, po jeho smrti zanikli. V podobnom duchu vládla aj Katarína II., nevoľníctvo pokladala za základ hospodárstva.
Habsburská monarchia v období absolutizmu
Po uzavretí Szatmaského mieru v roku 1711 bolo nevyhnutné pristúpiť k reformám monarchii, a tak sa priblížiť vyspelým západoeurópskym krajinám.
Základom modernizácie európskej spoločnosti v tomto období bol myšlienkový prúd osvietenstvo – bola to viera v rozum, podnietilo rozvoj vzdelania a šírenie osvety vo všetkých vrstvách spoločnosti. V Uhorsku sa začalo šíriť od pol. 18. stor. za vlády Márie Terézie /1740-1780/. Myšlienky osvietenstva sa realizovali pri riadení spoločnosti, tak vznikol osvietenský absolutizmus, bola to forma vlády pri ktorej modernizáciu spoločnosti uskutočňoval osvietený /vzdelaný/ panovník.
Vláda Márie Terézie /1740-1780/ – jej otec nemal mužského potomka a listinou Pragmatická sankcia zabezpečil právo na trón svojej dcére. Po jeho smrti niektorí európski panovníci odmietali uznať toto právo a vypukli boje o rozdelenie krajiny. Mária Terézia si svoje nároky na trón obhájila, stratila hospodársky rozvinuté Sliezsko. Toto ju donútilo vykonať reformy.
Reformy Mária Terézie – Viedeň bola politickým centrom ríše, Bratislavský hrad sídlo uhorského miestodržiteľa, v západnej časti monarchie /Čechy, Morava, Rakúsko/ rozvíjala manufaktúrnu výrobu a vo východnej časti ríše /Uhorsko a Rumunsko/ poľnohospodárstvo. Vydala urbariálny patent, upravoval jednotne povinnosti poddaných voči vrchnosti. Určoval výšku daní a koľko dní do roka musí poddaný odpracovať na feudálnom veľkostatku. Zaviedla jednotnú školskú sústavu od základnej školy až po univerzitu. Deti poddaných sa učili len písať, čítať a počítať. V základných školách sa vyučovalo v materinskom jazyku, vo vyšších školách latinsky. V Banskej Štiavnici vznikla prvá vysoká škola banského zamerania – Banská akadémia /1762/. Bola to najstaršia vysoká škola v odbore baníctvo na svete. V 18. stor. boli na Slovensku dve univerzity – v Trnave a v Košiciach. Na zdokonaľovaní vzdelania sa podieľali viacerí učenci slovenského pôvodu – Matej Bél z Očovej, Adam František Kollár z Terchovej. Za jej vlády poddaní z chudobných oblastí – Oravy, Liptova, Spiša sa sťahovali na juh Uhorska – na Dolnú zem. Boli tu vyľudnené oblasti po Turkoch, tak vznikli ostrovy slovenského osídlenia v Srbsku, Chorvátksku, Rumunsku a v Maďarsku a ich potomkovia sú tam dodnes.
Vláda Jozefa II. /1780-1790 / - bol vzdelaný osvietený panovník, snažil sa o modernizáciu ríše.
Reformy Jozefa II. – Tolerančný patent v roku 1781, zaručoval náboženskú slobodu pre nekatolíkov. Vytvoril podmienky na príchod remeselníkov a obchodníkov rôznej viery do monarchie. V roku 1785 vydal v Uhorsku patent o zrušení nevoľníctva, umožnil poddaným
sa sťahovať, dávať detí do škôl a na remeslo a sobášiť sa. Získali osobnú slobodu. Zrušil kláštory, ktoré nevykonávali spoločensky užitočnú činnosť.
Sledoval vytvorenie centralizovaného štátu, nemčina bola úradným jazykom v celej monarchii. Svojimi reformami vyvolal odpor uhorskej šľachty, krátko pred smrťou bol nútený niektoré reformy odvolať. Po jeho smrti nastúpil na trón brat Leopold II., podarilo sa mu uspokojiť situáciu a vládnuť v duchu reforiem. Vládol len dva roky a jeho nástupca sa vrátil ku konzervatívnej vláde.
Vznik USA
Kolonizácia Severnej Ameriky - začala sa v 17. stor., prichádzali prisťahovalci z Francúzska, Anglicka, Holandska. Na východnom pobreží Atlantického oceánu vzniklo 13 anglických kolónii. V severných kolóniach vznikali poľnohospodárske farmy, na juhu plantáže, ktoré využívali prácu čiernych otrokov z Afriky. Anglicko chcelo kolónie využívať ako zdroj surovín a odbytisko pre svoje výrobky. Nemalo záujem o rozvíjanie priemyslu v kolóniach. Anglický kráľ zaviedol clo na dovoz tovaru do kolónií a museli platiť aj dane. Narastal v nich odpor proti Anglicku, vyvrcholil do tzv. „bostónskeho pitia čaju“, zhodili celý náklad anglického čaju do mora. Začal vojnový stav, na čele americkej armády stál George Washington, stal sa prvým americkým prezidentom.
4. júla 1776 prijal kongres Vyhlásenie nezávislosti. Autorom textu bol Thomas Jefferson. Vytvorili ústavu, ktorá sa stala vzorom pre ústavy všetkých novodobých republikánskych štátov.
