-súvisí so zdokonalením písma
-pridávali ku staršiemu abecednému písmu samohlásky – umožnili vyjadriť zvuky a jemné odtiene hovoreného jazyka
Najstaršie pamiatky:
-obdobie rozhľadu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie
-z ľudovej poézie a zo slovesného rozprávania aj ostatných egejských kmeňov – epické básnictvo (Iliada – obliehanie Tróje, Odysea – blúdna púť pri návrate do Tróje)
Báseň – O pôvode bohov – 7. st. p. n. l. – Hesiodos (opisuje tuná vznik sveta a najmä rodopisy)
Lyrické básnictvo
námetom boli politické udalosti-boj proti vonkajším nepriateľom, zápas o moc v štáte, oslavy víťazov
V atletických hrách, opisovanie osobných citov a nálad
-rozkvet nastal v 7. – 5. st. p. n. l. – poetka Sapfó (skladala sólové piesne)- Pindaros (autor zborových piesní sprevádzajúcich aj tancom)
Dráma
-vznikla z obradov a piesní vykonávaných na oslavu boha Dionýza (zosobňoval plodivú zemskú silu)
-divadlá –medzi zborom a prvým spevákom vzniká rozhovor (dialóg)
-divadelné hry sa hrali počas sviatkov v divadlách.
-Divadelné hľadisko sa stavalo do polkruhu na svahu vhodného kopca (amfiteáter), naprostriedku bol obetný oltár – stál tam zbor a vyvýšené javisko, kde vystupovali herci
-Grécku drámu preslávili – Aischylos, Sofokles a Euripides.
-Grécka komédia – Aristofanes
Dejepisectvo
-Dejepisné diela zostávajú súčasťou krásnej literatúry
-Zreteľne to vidieť – Herodotos – grécko-perzské vojny
Tukydides – písal dejiny peloponézskej vojny
-jeho dielo je vrcholom gréckeho ale aj starovekého dejepisectva
Filozofia
-poznatky o prírode i spoločnosti a o človeku
-delí sa: a) materialistická (Epikuros, Herakleitos, Demokritos), b) idealistická (Sokrates, Platón, Aristoteles)
Idealistickí stoici – nazývali sa podľa aténskeho stĺporadia, kde bola ich škola – vychádzali z jednotnej božskej duše (janteizmu)
Veda - spočiatku boli jej poznatky okrem matematiky, astronómie a lekárstva súčasťou filozofie
Pytagoras – rozvoj matematiky, Hippokrates – rozvoj lekárstva, Aristoteles – zásluha o vyčlenenie jednotlivých vied (jeho školu Lýceu – predchodca výskumného ústavu)
-veda sa dostáva do kontaktu s východnými štátmi
-Alexandria – múzeum – prvý výskumný ústav
- knižnice, zbierky, hvezdáreň – vedeckú prózu mali uľahčovať!
Náučná literatúra a veda
Bola písaná zväčša po latinsky – celkom sa nevymanila z cirkevného vplyvu,
Cieľom doby bolo – upevniť kresťanskú vieroúku, odôvodniť ju rozumom, antickou hlavne aristotelovskou filozofiou,
Teologické tvrdenia – boli vysvetľované uvádzaním dôvodov a proti dôvodov – dôkazy sa robili na základe logickej úvahy a biblických výrokov alebo Aristotelových, pričom sa o nich nesmelo pochybovať.
Tento smer stredovekej filozofie nazývame scholastika
Neskúmala okolitú realitu, opierala sa o cirkevné tvrdenia, z nich vyvodzovala konkrétne závery,
Veda v tomto období nepokročila, obmedzovala sa na štúdium kníh, z ktorých zostavovala súbory vtedajšieho poznania (encyklopédie) a na určené dišputácie.
Univerzity
-Mali poskytovať poznanie a vedomostí,
-Vznikali od 12. st. ako určité celkové združenia učiteľov a žiakov, ktoré bývali spoločne v kolégiách a podliehali dozoru biskupov alebo arcibiskupov
-Scholastická filozofia a latinčina ako vyučujúci jazyk – dali univerzitám medzinárodný ráz, odstránili národnostné rozdiely,
-Univerzita sa delila na fakulty, základná bola artistická filozofická fakulta, učilo sa na nej 7 slobodných umení
-Prvé tri predmety (trívium) boli latinská gramatika, rétorika, logika
-Potom nasledovali štyri predmety (kvadrúvium) aritmetika, geometria, astronómia, hudba.
-Vyučovanie tvorili prednášky a dišputácie, kníh bolo málo,
-Poslucháč, ktorý získal vzdelanie na artistickej fakulte mal udelenú hodnosť bohalúra a mohol pokračovať v štúdiu na ďalších fakultách právnickej, lekárskej a teologickej – považovala sa za najvyššiu.
-keď poslucháč skončil štúdium – stal sa majstrom alebo doktorom – mal právo samostatne prednášať, na čele univerzity stál rektor, na čele fakúlt stáli dekani.
-Prvé univerzity vznikli v Taliansku – Bologni – vynikala štúdiom rímskeho práva, - v Padove – bola slávna lekárska fakulta
- Sorbonna – bola slávna štúdiom teológie
- najstaršia stredoeurópska univerzita – Praha (Karol IV. r. 1348)
-potom vznikli ďalšie – Krakowe, vo Viedni a v Lipsku.
